V roku 1974 emigroval do zámoria a ako prvý český hokejista sa dokázal presadiť v NHL. V komunistickom Československu bol po úteku za hranice tabu, patrí však k najvýraznejším postavám hokejovej histórie.
V roku 1972 získal titul majstra sveta, z dvoch štartov na olympijských hrách a deviatich majstrovstiev sveta si odniesol päť strieborných a štyri bronzové medaile.
Bol rodeným kanonierom, ktorý sa v drese Slovana Bratislava stal štyrikrát kráľom strelcov a štyrikrát najproduktívnejším hráčom najvyššej súťaže. Na MS 1974 nastrieľal najviac gólov a bol vyhlásený za najlepšieho útočníka šampionátu. Potom opustil Československo.
Čítajte viac Zákrok roka? Ovečkina obral o gól letiaci brankár. Trpký návrat Fehérváryho, hetrik Hymana
V autobiografii Môj najslávnejší únik Nedomanský opísal, aké problémy sprevádzal život úspešného športovca v časoch socializmu, že na neho donášali reprezentační tréneri Karel Gut a Ján Starší. Archívy ŠtB vydali svedectvo, ako jeho cesta za americkým snom nemusela po udaní zo Slovanu ani začať.
V roku 1974 za Nedomanským prileteli zástupcovia Atlanty Flames z NHL a Toronta Toros z konkurenčnej súťaže WHA. Komunisti nechali hokejistu sledovať, dostal povolávací rozkaz na voju. Požiadal o odklad a začal si vybavovať povolenie k výjazdu do Švajčiarska.
„Podľa nášho názoru existuje nebezpečenstvo, že by menovaný zostal v kapitalistickej cudzine, a preto neodporúčame schváliť jeho dovolenku,“ znelo hlásenie vedenia belasých Krajskej správe pasov a víz v Bratislave.
V tom čase už Nedomanský rokoval so Slovanom o prestupe do Brna. Zotrvanie v Bratislave podmieňoval nárokmi, ktoré podľa udania tajomníka klubu Viliama Sokola boli v rozpore so socialistickou morálkou.
Čítajte viac Úžasné, keď vás draftuje klub, ktorému ste fandili ako dieťa. Kritika Slafkovského? Prehnaná, už sa bude len zlepšovať
Nedomanský predal byt v Bratislave a s vtedajšou manželkou Věrou a trojročným synom Vaškom sa prihlásili k trvalému pobytu v Brne.
Na novej adrese so žiadosťou o zahraničnú cestu uspel. Začiatkom júla vyrazil s rodinou do švajčiarskeho Bernu, kde sa stretol s reprezentačným kolegom Richardom Fardom u kamaráta Jaroslava Krupičku a rokoval so zámorskými klubmi.
V polovici júla pristál v Toronte a začal novú kapitolu, druhý život. V Československu ho prezývali Nedo, v zámorí sa zrodil Big Ned (v preklade Veľký Ned).
No za oceánom nešlo v jeho prípade všetko ako po masle. Mal už cez 30 rokov a miestni hokejisti mu dávali najavo, že im berie prácu.
Čítajte viac Mladý hokejista si pokazil kariéru i celý život. Za všetko môže skrat, ktorého sa dopustil ako neplnoletý
Ale žiaril vo WHL, po troch rokoch prestúpil do NHL, kde za šesť sezón pôsobil v dresoch Detroitu, St. Louis a New Yorku Rangers. Skončil v 38. rokoch. Neskôr trénoval, pracoval ako skaut a bol aj generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie.
„Nechcem byť pionierom, pretože to v iných jazykoch znamená niečo iné. Ale som rád, že som pomohol otvoriť dvere niektorým európskym hráčom, keď som dosiahol svojho sna hrať NHL,“ uviedol v priebehu príhovoru, keď ho v novembri 2019 uvádzali do Siene slávy.
Nedomanský však v tomto ohľade priekopníkom bol. Emigrant z východnej Európy, ktorý sa presadil v NHL, a stal sa tak príkladom pre ďalších.
