Pribudne niekedy ďalšia? Alebo hrozí v niektorej vekovej kategórii zostup? Záchranárske práce precítilo vlani na vlastnej koži aj áčko.
Experti tvrdia, že v najbližšej budúcnosti sa sotva dočkáme medailových úspechov. Ak, tak len veľmi výnimočnou zhodou okolností. Ako teraz na prelome rokov Ottawe, kde dvadsiatka v súboji o bronz podľahla Rusku a skončila štvrtá. Po predchádzajúcich rokoch, keď bola pravidlom záchrana – raz aj s veľkým šťastím – prišla potešujúca výnimka. Projekt dvadsiatky, ktorý vznikol ako reakcia na postupný pokles reprezentácie do dvadsať rokov, priniesol prvý efekt.
„Je to však umelý krok,“ pripomína Ján Filc, jeden z autorov experimentu. V slovenskej extralige bude pokračovať ešte rok, ďalší projekt sa chystá na oživenie juniorskej kategórie.V nej Slovensko zaostáva najviac. Oveľa nástojčivejšie sa spomína záchrana – na všetkých úrovniach.
Rozpadol sa systém
„Dom nemôžeme stavať od strechy. Najprv potrebuje poriadne základy. V porovnaní s federálnou minulosťou však strácajú pevnosť,“ ponúka prirovnanie súčasnej situácie s niekdajšou Tibor Daniš, tréner slovenského výberu do šestnásť rokov. Čochvíľa bude tridsať rokov, čo pôsobí v mládežníckom hokeji.
„Ustúpili sme z pozícií. Kanaďania, Američania a Rusi nás predstihli o dve triedy. S nimi sa nemôžeme porovnávať. My v juniorskej kategórii registrujeme vyše deväťtisíc hráčov, oni pol milióna. To súvisí s oveľa vyšším počtom obyvateľov spomenutých krajín. Za ešte horšie však považujem, že sa nám rozpadol systém športových tried. Nie tak dávno ho obdivovali aj Montreale. V súčasnosti nás už dobiehajú aj Maďari. Keď som minulý rok videl zimný štadión v Budapešti, pripadal som si ako v Kanade. Na medzinárodných podujatiach vidíme, že Švajčiari a Nemci majú jednotnú spodnú hokejovú bielizeň, my obmieňame aj vrchnú,“ hovorí Daniš.
Čo má na mysli pod rozpadom systému?
Slovenské talenty podľa expertov
Ivan Dornič, tréner
Tomáš Tatar, Marek Ďaloga, Jaroslav Janus
Jaromír Dragan, tréner brankárov SR 17
Juraj Mikúš, Tomáš Tatar, Jaroslav Janus
Oto Haščák, hokejový skaut Los Angeles Kings
Tomáš Tatar, Richard Pánik, Juraj Mikúš
Jindřich Novotný, tréner
Tomáš Tatar, Richard Pánik, Juraj Mikúš
Peter Bohunický, tréner SR 18
Tibor Radulay, Jakub Gašparovič, Adam Jánošík
Miroslav Marcinko, asistent trénera SR 20
Tomáš Tatar, Richard Pánik, Milan Kytnár
Jozef Frühauf, generálny manažér SR 20
Jaroslav Janus, Július Hudáček, Andrej Sekera, Vladimír Mihálik, Juraj Mikúš, Richard Pánik
Mojmír Božik, manažér mládeže HC Košice
Tomáš Jurčo, Martin Marinčin, Dominik Šimčák
Ivan Feneš, manažér mládeže HK Ružinov ´99 Bratislava
Július Hudáček, Martin Štajnoch, Tomáš Tatar, Richard Smotrila
„Hokej je drahý šport. Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Pavol Demitra, ba i Marián Hossa dostávali výstroj v športových triedach, do ktorých chodili. Rodičov finančne zaťažovali minimálne. Hokej mohli hrať aj deti, ktoré vyrastali v skromnejších pomeroch a vedeli si vážiť, že niečo dostali. Malo to niečo do seba. Dnes hrajú hokej deti, ktorých rodičia na to majú. Dostávajú všetko, nemusia o nič bojovať. Snívajú o NHL, ale tvrdá drina nevonia každému. A bez nej sa nedostanete ani do extraligy, nieto ešte do najlepšej súťaže sveta. Prichádzame o zdravé typy z dedín, ktorých rodičia hokej finančne neutiahnu. Talenty však stále máme, ale nie je ich toľko, čo v nedávnej minulosti.“
Gáboríkov príklad
Odborníci sa zhodujú: Marián Gáborík je zatiaľ posledným veľkým talentom. Patrí do svetovej špičky. Tak elegeantne ako korčuľuje a dáva góly, zvládol i všetky nástrahy prechodov o kategóriu vyššie – a aj medzi mužov.
Jeho príklad potvrdzuje, že v začiatkoch je oveľa dôležitejšia chuť tvrdo pracovať než špičkový výstroj.
„Maroš nemal až do mužov novú výstroj. Ani korčule. Kupoval som mu ojazdené, neraz aj so zbrúsenými nožmi. A v začiatkoch, keď nalomil drevenú hokejku, tak som mu ju spevnil, prípadne zalepil. Dbal som o to, aby sa nemusel hanbiť, čo má na sebe, vždy sa dalo niečo solídne zaobstarať. Radšej som mu niečo priplatil na stravu a pitný režim než by som zháňal značkové veci. Chceš obed alebo bauerky,dal som mu na výber,“ približuje otec Pavol.
Koľko investoval do Mariána? „Niečo dostával, niečo sme už mesačne uhrádzali. Najväčšou položkou sa stal príspevok na turnaj do Kanady. Okolo 25 tisíc korún. Hokej hrával aj o deväť rokov starší Braňo. Ten fasoval skoro všetko. V dnešných podmienkach by sme sotva utiahli náklady na dvoch. Do roku 1989 som bol učiteľ, potom som sa dal na podnikanie,“ pripomína.
A vysloví aj vážny postreh.
„Deti niekedy tlačia na rodičov, aby im kupovali značkový výstroj. Tí, ktorí na to nemajú, sú pod tlakom – a aj malí hokejisti. Pozoroval som to u nás, na štadióne sme mali obchod s výstrojom. Prekáža mi akási rozmaznanosť, schopnosť a morálna sila niečo si odoprieť. Kto ju v sebe má, spravidla to ukáže aj na ľade. S Mariánom sme obišli viaceré podujatia. Utvrdil som sa v tom, že lepšie sa uplatňovali tí, nad ktorými nik nedržal ochrannú ruku.“
Odborníci vyberali hráčov, ktorí môžu byť hviezdami. Stanú sa nimi?
Ich mená vám veľa nepovedia. Ale možno sa v nich skrýva budúcnosť slovenského hokeja. Mikúš, Tatar, Pánik, Janus. Radšej si ich zapamätajte. Pravda oslovila odborníkov na mládežnícky hokej, aby vybrali po troch najtalentovanejších hráčoch do 22 rokov. Mladíkov, ktorí môžu nahradiť odchádzajúcu zlatú generáciu. Ak budú na sebe pracovať, vážne sa nezrania, nevyhne sa im šťastie.
Aký je výsledok ankety?
Väčšina vidí veľkú perspektívu v útočníkovi Jurajovi Mikúšovi. Áno, to je ten mladík, ktorý v Skalici rástol po boku Žigmunda Pálffyho a zahral si aj na zbabraných majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku. Podľa bývalého brankára Jaromíra Dragana tam však ukázal viac ako niektorí hráči zvučnejšieho mena. „Mikúš je momentálne najväčší talent v extralige,“ pridáva Jozef Frühauf, generálny manažér dvadsiatky. „Je to strelec, ktorého parketou sú horné časti bránky. A ďalšie plus: Pálffymu dokázal na góly aj prihrávať.“ Mikúša chváli aj tréner Jindřich Novotný: „Popri hokejovej kariére stihol vyštudovať aj vysokú školu (právnickú fakultu), klobúk dolu. Má vyhliadky zahrať si ruskú ligu a ak bude naďalej na sebe pracovať, presadí sa aj v NHL.“
Ďalšie frekventované meno: Tomáš Tatar zo Zvolena. Tiež útočník, najlepší strelec dvadsiatky na MS. „Už v mladom veku dokazuje, aký má čuch na góly,“ hovorí tréner Ivan Dornič. „Vie rozhodovať zápasy,“ dopĺňa Ivan Feneš, manažér mládeže Ružinova. „A hoci je nižší postavou, má silu, je odolný v súbojoch. Navyše šikovný, bystrý hráč,“ rozširuje Miroslav Marcinko, asistent trénera reprezentačnej dvadsiatky. „Jednoznačne najväčší talent. Mal hrať na majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku,“ myslí si Oto Haščák, skaut Los Angeles Kings.
Do tretice útočník: Richard Pánik. Na neho sa však názory rozchádzajú. Na jednej strane: „Najväčší slovenský talent po Gáboríkovi. Akurát ho pribrzdilo zranenie kolena.“ (Jindřich Novotný). A na tej druhej: „Ja som sa v ňom sklamal. Nepochybne má talent, je technicky nadaný, ale nedokáže sa prispôsobiť kolektívu – na ľade i mimo neho.“ (Peter Bohunický, tréner reprezentačnej osemnástky).
Pár slovenských obrancov sa dostalo medzi špičku v NHL. A pár by ich mohlo nasledovať. „Marek Ďaloga je výborný korčuliar, ofenzívny obranca. Možno nový Višňovský,“ odhaduje Dornič. „A Vladimír Mihálik je druhý Chára. Obor, ktorý si už zahral aj za prvý tím Tampy Bay,“ hovorí Frühauf.
Traja odborníci hlasovali za brankára Jaroslava Janusa, ktorý chytá v zámorskej juniorskej lige. „Má nohy, ktoré patria k najrýchlejším v jeho vekovej kategórii. Popracovať musí na rukách,“ vraví Jozef Frühauf.
Experti našli v slovenskom hokeji talenty. Koľko z nich dokáže splniť ich predpovede?