Odohrali ste veľa psychicky náročných zápasov – v NHL i v reprezentácii. Aké ťažké boli stretnutia o záchranu?
Pred druhým stretnutím proti Slovinsku som si spomenul na to, ako sme sa pred šiestimi rokmi tešili v Göteborgu zo zlatej medaily. A teraz nám hrozilo vypadnutie. Bol to taký ťažký zápas ako o titul. Možno aj náročnejší, lebo keby sme praskli, zostupujeme. A dostať sa hore je veľmi zložité. Mali sme mladý tím, menej skúsený. Aj sme sa trochu báli. Púšťali sme stredné pásmo, nehrali sme svoju hru. Nie preto, že by sme to nevedeli, ale preto, že sme boli psychicky labilnejší.
Museli ste tŕpnuť až do poslednej chvíle – do samostatných nájazdov.
Priznám sa, že mi nebolo všetko jedno. Srdiečko mi bilo, ale povedal som si, že som prišiel pomôcť, niečo som odohral, teraz je tá pravá chvíľa zúročiť to. Som rád, že mi to tam padlo.
Na to ste mysleli, keď ste šli na posledný nájazd?
Spomenul som si, ako som drel cez leto. Najmä na to, že by bola škoda, keby tvrdá letná príprava vyšla nazmar. Mal by som pocit , že bola zbytočná. Hokej je kolektívna hra. Všetci chceli, všetci makali, len sme boli troška psychicky zabrzdení.
K čomu by ste prirovnali radosť po rozhodujúcom góle?
Neviem, no mal som obrovskú, keď puk zazvonil pod žŕdkou. Aj som vykríkol. Puk som od radosti vybozkával, buď si ho nechá tréner alebo ja. Kým to človek nezažije, nevie, čo to je ísť na samostatný nájazd – a ten rozhodujúci. Zlatú medailu mi už nik nezoberie, to bol úžasný pocit. Teraz na nás ľudia nadávali, vtedy sa tešili. Keby sme to pokašľali, neviem, či prídem domov na Slovensko. Som nesmierne spokojný a šťastný, že sme vyhrali tento zápas.
Nestrašili vás chyby, po ktorých padli góly?
Aj ja som ich urobil. Pred druhým gólom som spadol, lebo mi strhlo hranu z korčule. Počas prvej tretiny mi ju dvakrát brúsili. Bola totálne zbrúsená. Bol som veľmi vytočený, lebo človek sa snaží, ale niekedy sa to otočí proti nemu. Čím viac chceš, tým je to horšie. Padol som, puk mi vzali a dali gól. Tretiu tretinu už sme hrali jednoducho o mantinel.
Vedeli by ste si predstaviť tretí zápas?
Nie, našťastie k nemu nedošlo. Aj ja som už bol psychicky pripravený na cestu domov. Myslel som si, že toto bude moja najlepšia sezóna, lebo som absolvoval najtvrdšiu letnú prípravu, najviac som trénoval, ale ono je to niekedy v hlavách a v psychike.
Aký pocit prevláda vo vás po záchrane? Smútok? Sklamanie? Zlosť? Realita?
Realita. Aj keď si myslím, že tento tím je kvalitnejší než hovorí trináste miesto. Určite mal na to, aby hral vyššie. Hviezdy nám nepriali. V skupine sme nezvládli jeden zápas a zaň sme v ďalšom priebehu pykali. Chýbala nám jednoduchosť v zakončovaní, skúsenosť a vyhratosť z náročných zápasov, ľahkosť.
Aký ste mali pocit, keď ste sa k nemu v Halifaxe pripojili?
Herne som bol zvyknutý na úplne iný štýl. Jednoduchší, rýchlejší. Bum, bum nakorčuľujeme, zrazíme sa s niekým za bránkou. Vystrelíme. Potom sa robia chyby, keď sa s pukom hráme a snažíme sa niečo vymyslieť. Aj pre mňa je to veľká skúsenosť. Slovinci nemali čo stratiť. My sme museli. Som rád, že sezóna je za mnou.