„NHL sa vtedy zachovala pokrytecky,“ spomenul si ešte nedávno pre Pravdu k spornému zásahu kanoniera Dallasu Bretta Hulla, ktorý v predĺžení ukončil finále Stanleyho pohára 1999. „Ten gól nemal platiť, bola to škvrna na NHL.“
Gól Bretta Hulla z roku 1999
Ubehlo desať rokov. Šatan si zahral Zápas hviezd NHL, stal sa majstrom sveta. Oženil sa, narodil sa mu syn, oslávil tridsiatku. Vlani, už v Kristových rokoch, opäť dostal aj hokejovú radosť. Pittsburgh totiž v lete vypísal inzerát. Hľadáme útočníka k jedinečnej hviezde. Zn. Súrne.
Miesto pri Sidneym Crosbym uvoľnil Marián Hossa, ktorý – to rozhodnutie treba pripomínať – nechal na stole osemdesiat miliónov dolárov a radšej išiel na rok do Detroitu. Tímu, ktorý vlani Pittsburgh vo finále porazil, tímu, ktorý sa mu zdal najlepším na svete. Aj on počítal dni do tridsiatky. „Mám pred sebou už len pár dobrých sezón,“ zdôvodňoval krok, ktorý šokoval NHL, súťaž, kde sa milióny neodmietajú.
V Pittsburghu padla voľba na Šatana. Penguins mu predložili lukratívnu zmluvu na 3,5 milióna dolárov. Mal sa stať tým, kto bude dávať góly z prihrávok mladej tváre NHL. Napriek tomu, že predchádzajúcu sezónu dohrával s ortézou, práškami tlmil bolesti natrhnutého kolenného väzu. Súhlasil, hoci – ako vravel – pôvodne rozmýšľal o dlhodobom kontrakte.
„Mohol by opäť strieľať góly. Je dobrý na presilovky, má skvelú prácu s hokejkou,“ povedal po nákupe Ray Shero, generálny manažér Pittsburghu. „V kariére som nemal veľa šťastia na ofenzívnych hráčov. Toto by mohlo byť konečne to pravé,“ tešil sa Šatan. „Mali by sme hrať spolu (s Crosbym). Ak by nám to aj nevyšlo, nevadí, veď v druhom útoku je skvelý Malkin,“ odhadoval budúcnosť.
Foto: SITA, AP
Mýlil sa.
Vo februári sa ešte smial, prekročil hranicu, ktorú si NHL uctieva, odohral tisíci zápas. „Koľko ich v NHL ešte odohrám? Už to nevidím na veľa. Ďalších tisíc to už určite nebude,“ vtipkoval. Vedľa Crosbyho sa však dlho neudržal, v útokoch sa prepadal stále nižšie. „Už som si pomaly odvykol hrať veľa,“ vravel vo februári. „Tréner (Michel Therrien) na mňa nejako zabúdal.“ Hovorilo sa, že spolu nevychádzali najlepšie. Šatan to nepotvrdil, keď Therriena vyhodili, povedal akurát: „Tú zmenu som uvítal.“
Paradoxne – nepomohla. Ani tréner, ktorého poznal ešte z New Yorku Islanders, mu nemohol pomôcť. Generálny manažér potreboval tím, ktorému sa nedarilo, oživiť. Pravidlá NHL mu velili zbaviť sa drahého hráča. Šatana ponúkli ostatným klubom, ale nikto si ho nevybral. Skončil na farme. V nižšej súťaži. „Mal som dve možnosti. Prestať hrať, alebo ísť sem, priznal. "Musí vydržať,“ odkázal mu Shero.
Foto: Pete G. Wilcox
Hossov osud sa lámal v tých istých hodinách. Strelecký osud. V deň, keď Šatana vyradili z tímu, odsotil Hossu obranca St. Louis Roman Polák v súboji hlavou rovno do mantinelu. Z hrôzostrašného nárazu vyviazol s pomliaždeným jabĺčkom a stuhnutým krkom, v útoku sa mu ale prestalo dariť. Kým do jari gólov nastrieľal vyše tridsať gólov, prekročil historický míľnik, sedemstý gól, za mesiac, čo ostával do play-off, už skóroval len šesťkrát. Stačil sa udržať na čele strelcov Detroitu, do play-off ale vstupoval s maličkým otáznikom.
Zranenie Mariána Hossu
S väčším otáznikom sa vracal Šatan. Najprv muselo jeho meno znovu dvadsaťštyri hodín svietiť na waiver listine. Mohol si ho vybrať hocaký klub, ktorý by chcel oslabiť Pittsburgh. Ak by tak niekto urobil, už by v sezóne nesmel hrať. O situácii sa informovali Peter Bondra s Jánom Filcom, na Slovensku sa špekulovalo, či by neprišiel na majstrovstvá sveta.
Neprišiel – ale ani v NHL nehral. Pittsburgh ho spočiatku uznal iba ako náhradníka. Týždeň sa nevedel dostať do zostavy. „Vedel som, že šanca príde, bolo to len otázkou času,“ vravel, keď tréner vyradil zo súpisky skúseného českého útočníka Petra Sýkoru. Šatan sa dostal späť – do štvrtého útoku. V ňom bojoval, zbieral minútky na ľade, niekdajší strelec sa dočkal jedného gólu.
Medzitým drel Hossa ako somár. Zrážal sa s protihráčmi, bránil, pálil. Góly ale nedával. Iba tak raz za týždeň. V štvrtom zápase prvého kola, v štvrtom zápase druhého kola, v štvrtom tretieho. „Uhryzol ho had, je prekliaty,“ písali si fanúšikovia po debatných stránkach.
Oba tímy ale postupovali. Penguins prežili ťažkú sedemzápasovú sériu proti Washingtonu, Šatan pomohol Crosbymu ku gólu, ktorým pokoril veľkého rivala Alexandra Ovečkina. Detroit ustál siedmy zápas proti víťazovi spred dvoch rokov, Anaheimu. Stretli sa vo finále. Najhoršom možnom pre Hossu, proti tímu, ktorý sa cítil jeho rozhodnutím ponížený. „Keby sme hrali proti hocikomu inému, bolo by to preňho ľahšie,“ priznal tréner Detroitu Mike Babcock.
Hossa nebodoval, ale Detroit so šťastím prvé dva zápasy vyhral. Zdalo sa, že Hossa si vybral správne. „Keby v sérii viedli Penguins, chválili by teraz všetci Hossu za jeho ekonomický rozhľad a šikovné ohodnotenie kvality súpisiek?,“ položil si otázku jeden americký publicista. „Isteže nie. Hádzali by po ňom zhnitú zeleninu a volali by ho najhlúpejším mužom na dvoch korčuliach. Len preto, že sa trošku zle rozhodol.“
Fanúšikovia Pittsburghu pália dres Mariána Hossu
Lenže – Hossa sa trošku zle naozaj rozhodol. Nebolo to zrejmé ani po piatom zápase, ktorý Detroit vyhral 5:0. Ani po šiestom, v ktorom Penguins sériu vyrovnali – Šatan naň nenastúpil, tréner vyskúšal opäť Sýkoru. Úplne isté to nebolo ešte ani v sobotu nad ránom, pár minút pred koncom siedmeho zápasu, keď Detroit v zúfalom tlaku nastrelil brvno.
O pár minút už ale stál Hossa zlomený na ľade, ako bez života. Spoluhráč Henrik Zetterberg ho chlácholil, rukavicou ho tľapkal po chrbte. Hossa stál, pozeral sa, ako Šatan (na siedmy zápas nastúpil, Sýkora si v šiestom zlomil nohu) korčuľuje k chumáču hráčov v bielych dresoch, šialenému od radosti. „Snažíte sa tomu vyhnúť, nemyslieť na to,“ hovoril o psychickom vypätí, ktoré si z neho urobilo otroka. „Nie je to ľahké, veľa vecí vám chodí hlavou. Snažíte sa to blokovať, ale ste len človek. Je to ťažké, je to trpká pilulka. Ale nič neľutujem,“ hľadal slová.
Nikto nestratil toľko ako on. Peňazí aj nervov.
Hokejoví bohovia rozhodli. Tichý zabijak, ako kedysi Šatana v NHL volali, dostane na staré kolená za mesiac vyhnanstva na farme a desať rokov krivdy najväčšiu trofej. Tichá superhviezda, ako nazvali Hossu, za to, že chcel vyhrávať a zariskoval, prehrá všetko.
„Hossovi som nepovedal nič,“ poznamenal strelec oboch gólov v poslednom zápase Max Talbot. Ešte pred finále ho provokoval, že sa nevie dočkať, kým sa mu konečne vysmeje do tváre. „Už mu netreba pripomínať nič.“