Prekvapil vás Bondrov odchod?
Ani nie. Že Peter definitívne končí, mi síce potvrdili až novinári, ale vedel som, že o tom rozmýšľal už dlhšie. Potreboval to dôkladne zvážiť. Myslím, že sa rozhodol dobre. Podporila ho rodina a aj my, bývalí spoluhráči. Novú prácu mu určite uľahčí, že ho v hokejovom svete všetci poznajú. Jeho skúsenosti zohrajú veľkú úlohu, potiahnu slovenský hokej ďalej.
Radil sa s vami o svojom rozhodnutí?
Je dostatočne skúsený, nepotreboval to. Ale samozrejme, rozprávali sme sa. Viem, že mal aj iné možnosti – dostal ponuku z Washingtonu Capitals. Som rád, že sa rozhodol pre slovenskú reprezentáciu. Držím mu palce, dúfam, že podobné úspechy ako tie hráčske zažije aj ako manažér.
Verili ste, že by ešte mohol hrať ďalej?
Tajne som dúfal, že by to mohol zariadiť tak ako v minulej sezóne – že by začal s hokejom až v decembri a odohral len polovicu sezóny. Ale aj z rozhovorov s ním som vedel, že jeho zranenie ramena nie je ľahké prekonať. Ak by mal pokračovať, asi by bol potreboval aj nejaký zásah do tela, a to musel poriadne premyslieť. Sám najlepšie vie, čo je pre neho správne. Aspoň si bude môcť užiť novú úlohu.
Aký bol Peter Bondra ako hráč?
Hmm… (odmlčí sa). V angličtine na neho asi najlepšie sedí slovo sniper. Ostreľovač. Vystihuje hráča, ktorý dáva veľa gólov, v tom bol Peter naozajstná superhviezda. Veď sa aj dvakrát stal najlepším strelcom v NHL. Obrancom svojou rýchlosťou robil veľké problémy. A najmä netreba zabudnúť – mal som s ním možnosť hrať v slovenskej reprezentácii – že ako hráč i človek mal obrovské vodcovské schopnosti. V každom tíme, v ktorom hral, pomohol aj z ostatných dostať snáď ešte o čosi viac než sa zdalo, že v nich bolo. Dúfam, že tie schopnosti využije aj ako manažér.
Hovorí sa – čím lepší športovec, čím väčšia hviezda, tým príjemnejší človek. Je Peter Bondra dôkazom?
Neviem, či je to tak vždy, poznám aj niekoľko opačných prípadov. V Petrovom prípade to ale platí určite. Je to príjemný spoločník, skvelý parťák. A je jedno, či na rozhovor alebo na golf. Človek si čas s ním vychutná.
Aký máte najlepší spoločný hokejový zážitok?
Určite ten, keď som s ním v Göteborgu vyhral titul majstrov sveta. Počas celého šampionátu sme bývali na jednej izbe, do Švédska sme aj prileteli tým istým lietadlom. Vtedy som ho bližšie spoznal, mali sme čas porozprávať sa. A majstrovstvá sveta nám vyšli fantasticky. To je zážitok, ktorý si uchovám na celý život.
Ako generálny manažér bude musieť presviedčať kluby NHL, aby uvoľnili hráčov pre majstrovstvá sveta. Nerobia to veľmi ochotne. Prečo?
Vo všeobecnosti to až tak neplatí, ale určite sú niektoré kluby, ktoré hráčov nepúšťajú rady. Mení sa to od prípadu k prípadu – záleží na tom, aký kontakt má hráč s klubom, na tom, kto je generálnym manažérom, aké má skúsenosti a názor na majstrovstvá sveta. Niektorí manažéri neradi vidia, keď hráči chcú reprezentovať svoje krajiny. Boja sa, že sa im zrania. V žiadnych pravidlách ale nie je napísané, že by klub mal, keď sa skončí sezóna, právo hráčovi niečo zakazovať. Kluby nemajú právne páky na to, aby hokejistu zastavili. Ostáva na hráčovi, aby sám zvážil, či si môže dovoliť ísť proti odporúčaniam klubu, hoci aj nezáväzným. Musí sa do neho totiž vrátiť.
Môže osobnosť ako Peter Bondra zmeniť názor generálneho manažéra na uvoľnenie konkrétneho hráča?
Každý v NHL vie, kto je Peter Bondra. Má obrovský rešpekt. To môže veci len pomôcť. Keď sa ale nejaký manažér zatne, nemôže súhlas s odchodom hráča na šampionát vybaviť nikto. V situáciách, keď bude nejaký klub na vážkach, však bude určite lepšie, keď zavolá Peter Bondra ako keby telefonoval niekto zo Slovenska. Určite bude mať veľkú šancu, aby vec úspešne vybavil, tak ako sa to podarilo v niektorých prípadoch v minulosti.
Budúcoročné majstrovstvá sveta budú v Kanade. Môže to zmeniť pohľad klubov NHL na šampionát?
Sám som zvedavý. Zatiaľ sa nič také ako MS v zámorí nekonalo. Uvidíme, ako sa k šampionátu postaví celá NHL a aj jednotlivé kluby – či budú chcieť uvoľňovať hráčov. A napokon, aj ako zareagujú samotní hráči. Budú mať šampionát pod nosom, odpadne nutnosť cestovať niekam do Európy. Hrať budú môcť doma, pred zrakmi blízkych. O rok sa dozvieme, či to zmení ich názor – a aj celého severoamerického hokeja.
Miroslav Šatan a Peter Bondra v reprezentácii
Spájajú ich dve z troch slovenských medailí na svetových šampionátoch. Na MS v Göteborgu 2002 sa Bondra stal najlepším strelcom turnaja (7 gólov). Sériu nezabudnuteľných zásahov začal vo štvrťfinále proti Kanade – v čase 39:59 obkrúžil Giguerovu bránku a bombou od modrej znížil na 1:2. V tretej časti najprv z presilovky Šatan vyrovnal, päťdesiat sekúnd na to po Pálffyho prihrávke Bondra rozhodol. V semifinále zasa Šatan vyrovnával dve minúty pred koncom riadneho času na 2:2, v samostatných nájazdoch obaja proti Salovi neuspeli.
Vo finále s Ruskom najprv nabil Šatan Bondrovi v presilovke na 2:0, potom sám zvyšoval na 3:1. Na zlatý gól sto sekúnd pred koncom posúval Bondrovi puk Žigmund Pálffy. V Helsinkách 2003 dal Šatan vo štvrťfinále dva góly Švajčiarom, v zápase o tretie miesto sa spolu s Bondrom postarali o dva zo štyroch zásahov do českej siete. Naposledy sa v reprezentačnom drese stretli na lanskej olympiáde v Turíne.