„Všetko sa vždy odvíja od pôsobenia v klube. Som rád, že som opäť dostal možnosť chytať za reprezentáciu. Urobím maximum, aby sme dosiahli dobré výsledky a pokúsim sa zabojovať o nomináciu do záverečnej prípravy pred MS,“ tvrdí odchovanec liptovskomikulášskeho hokeja pôsobiaci v Chomutove.
V širšom výbere ste boli už pred Nemeckým pohárom a nakoniec ste tam pre zdravotné problémy Júliusa Hudáčka aj chytali. Aký je to pocit vrátiť sa do reprezentačného tímu?
Užil som si to už v Augsburgu, aj keď som tam prišiel neskôr. Volali mi v deň prvého zápasu po rannom tréningu, že Julo dostal virózu, či by som prišiel. Mal som to približne 300 km, takže to nebol nejaký veľký problém. Na Nemeckom pohári vládla v mužstve dobrá atmosféra, preto som sa tešil aj na decembrový zraz.
Chýbala vám počas minulého ročníka atmosféra národného tímu?
Chýbala, ale niekedy je to aj na prospech veci. Nie je totiž jednoduché ťahať v kuse zápasy v klube aj v národnom tíme. Roky nezastavíme, takže telo potrebuje viac regenerácie. V kontakte s trénerom Cígerom a generálnym manažérom Švehlom som bol aj počas minulej sezóny. Brzdili ma však zdravotné problémy. Rok som si oddýchol a teraz opäť skúsim zabojovať o miesto v kádri. Ak budem mať chuť aj potrebnú formu, mohlo by to byť fajn. Momentálne sa cítim dobre a verím, že to prenesiem aj do zápasov.
V lete sa s vami na ľade pripravoval aj Denis Godla, s ktorým ste dvojicou na turnaji vo Švajčiarsku. Aký dojem na vás urobil?
Pripravoval som sa doma v Liptovskom Mikuláši. Keď som chodil na ľad, prišiel za mnou aj Denis. Debatovali sme. Brankári si stále majú čo povedať, či už na ľade alebo aj na suchu. Predtým sme sa stretli len v jednom prípravnom kempe pred majstrovstvami sveta 2015. Je to pracovitý a skromný chalan. Som presvedčený, že tvoríme dobrú dvojku.
Sledujete teraz viac, ako sa mu darí?
Snažím sa plošne vnímať všetkých našich brankárov. Sledujem Jula Hudáčka vo Švédsku, Denisa vo Fínsku a všetkých chalanov v Česku. Takže základný prehľad mám. V českej lige je nás veľa a chalani sú v kluboch jednotky. To je pre slovenský hokej len dobre.
Ako sa cítite v Chomutove?
Veľmi dobre. V klube všetko funguje, ako má. Po hokejovej stránke je, samozrejme, vždy čo zlepšovať. Po polovici sezóny sme na siedmej priečke. Skúsime ešte pridať. Radi by sme sa dostali do šestky, ktorá má istú účasť vo štvrťfinále play off. Je to reálne, pokúsime sa o to.
V minulosti ste zvykli mať, aj v KHL, výrazne vyššiu percentuálnu úspešnosť zákrokov…
(s úsmevom) Máte pravdu, ale v Chomutove to jednoducho tak hráme. Občas skončí zápas aj 2:1 ako naposledy, ale dosť stretnutí máme divokých. Padá v nich veľa gólov na oboch stranách. Nesústreďujem sa na percentá či gólový priemer, viac ma zaujímajú výhry. Ak budú pribúdať aj takýmto štýlom, budem len rád.
V čom je najväčší rozdiel medzi českou extraligou a KHL?
Teším sa, že nemusím absolvovať toľko náročných letov. Čo sa týka rozdielov, v KHL sa hrá viac systémovo. V obrane aj v útoku. Mužstvá dokážu dodržiavať naordinovanú taktiku plných šesťdesiat minút. A je to tam aj trošku rýchlejšie. No ja som spokojný a rozhodne nič neľutujem.
Liptovský Mikuláš sa vrátil do najvyššej slovenskej súťaže. Sledujete, ako sa darí vášmu materskému klubu?
Áno, som v kontakte s niektorými chalanmi, pozerám, ako hrali a držím im palce. Som rád, že sa im darí a v tabuľke sa držia dobre. Myslím si, že si sezónu užívajú. V klube hrá aj môj vzdialený príbuzný Andrej Laco. Je to syn bratranca môjho otca. Super chalan. Tiež mu držím palce.