"Užívam si, že môžem byť doma s blízkymi. Som však najmä rád, že nemusím riešiť iné veci, ako pred dvoma rokmi, keď som po operácii ramena trávil veľa času v rôznych ordináciách,“ prezradil dlhoročný slovenský hokejový reprezentant Dominik Graňák (33).
V akej fáze prípravy sa nachádzate?
Na ľade som ešte nebol. Prvý raz sa naň postavím dnes (v piatok), keď pôjdem na tréning s deťmi, na ktorý som sa sľúbil. Momentálne som vo štvrtom týždni prípravy, zaberám v Dubnici s trénerom Stanom Magulom a program nám robí Roman Švantner. Cez týždeň trénujem a cez víkendy mám voľno. Ešte ma čakajú približne tri týždne na suchu, týždeň alebo dva si doprajem voľno a 7. augusta by som sa mal presunúť do Švédska. Predtým pôjdem určite už aj na ľad.
Ste známy tým, že rád cestujete. Kde ste strávili tohtoročnú dovolenku?
Boli sme s priateľkou na troch ostrovoch v Karibskej oblasti. Na Barbadose, malom ostrove pri Svätom Vincentovi a nakoniec na Svätej Lucii. Bolo to zaujímavé aj veľmi pestré. Aj keď vzdialenosti neboli veľké, tak ostrovy sa navzájom výrazne líšili. Nikdy predtým som v týchto končinách nebol, niektoré miesta sa mi páčili veľmi, na iné by som sa už druhýkrát nevybral, ale také je to asi vždy, keď sa niekam vyberiete po prvý raz. Nejaký čas sme strávili aj na plážach, ale práve to až tak neobľubujem. Vždy sme sa snažili pozrieť, čo sa dalo.
Cez víkend ste boli na svadbe Lea Komarova. Ako prebieha fínska veselica?
Bolo tam dobre, všetko krásne pripravené a v nádhernom prostredí, ale oproti slovenským svadbám formálnejšie. Zábava nebola taká odviazaná ako u nás a svadba sa aj relatívne skoro skončila. Bolo skvelé, že som sa stretol okrem Lea aj s ďalšími štyrmi bývalými spoluhráčmi z Dynama Moskva. Kedy sa budem ženiť ja? Snáď raz aj na to príde (smiech). Určite potom pozvem aj Lea.
Nemali ste ísť aj na svadbu ďalšieho fínskeho hokejistu Janneho Jalasvaaru?
Áno, Janne sa ženil pred mesiacom v Petrohrade, ale nakoniec som sa zo svadby ospravedlnil. Už som musel začať s tréningom a keďže sme absolvovali aj dlhšiu dovolenku, už som to nemal na kedy posunúť. Keďže je hokejista, tak to pochopil. No jedna svadba ma ešte aj tak v lete čaká – Libora Hudáčka.
Sledujete majstrovstvá Európy vo futbale?
Jasné, našim chalanom som držal palce. Dokonca som mal možnosť ísť na zápas s Anglickom, ale bolo to pár dní po návrate z dovolenky a povedal som si, že po dvoch týždňoch ničnerobenia by som mal radšej zaberať. Vždy sa totiž nájde nejaká príležitosť odskočiť si. Tak som fandil len pri televízore.
V deň finále hokejových MS ste šli na koncert AC/DC. Boli ste spokojný?
Jasné, že to nebolo lepšie, ako keby sme hrali finále (smiech)… Koncert bol super, ale boli sme väčšia skupina, do Prahy prichádzali postupne a trošku sme to časovo podcenili. Mali sme lístky na lepšie miesta pod pódiom, ale keďže sme prišli desať minút pred začiatkom a už tam bolo 50 000 ľudí, nedostali sme sa na ne. Hudbu sme si užili, bolo to dobré, ale organizácia aj naša chyba nám to trošku pokazili.
Vedenie Slovana prezradilo, že s vami komunikovalo o prípadnom prestupe. Bolo to vážne?
Najprv sa slovanisti bavili s mojím agentom, potom som sa stretol osobne s trénerom Milošom Říhom aj manažérom Oldřichom Šteflom. Bavili sme sa otvorene, bolo to príjemné stretnutie. Mal som ešte v tom čase možnosť využiť klauzulu v zmluve o odchode, trochu som to zvažoval, ale vnútorne som bol rozhodnutý ostať vo Švédsku, hoci ponuka ma zaujala a potešila ma.
Z nového klubu KHL Pekingu sa vám neozvali?
Nie. Len tréner Oleg Znarok sa ma pýtal, či tam nepôjdem, no nebolo to nič konkrétne. Môže to byť čosi iné, zaujímavé hrať hokej v Číne. No keď si predstavíte technické veci okolo a najmä cestovanie, tak to veru až tak neláka.
Počas minulej sezóny pendlovala vaša priateľka medzi Švédskom a Prahou, kde študuje. Bude už s vami v Rögle nastálo?
Asi bude chodiť naďalej hore-dole ako počas minulej sezóny. Síce zvažuje, či bude ďalej študovať dennou formou alebo diaľkovo, a vo Švédsku je rada, ale celú sezónu by sa tam asi aj nudila. V Prahe má viac možností vyžitia. Našťastie, cestovanie z Prahy je jednoduché a netrvá to dlho. Bola so mnou veľmi často. Takže to problém nie je.
V stredu ste pri príležitosti začiatku stavebných prác Akadémie extrémnych športov Hangair symbolicky zbúrali múr z tehál. Užili ste si krátku zmenu povolania? Pripomenulo vám to detské časy?
Skôr som mal obavy, že sa mi múr nepodarí zbúrať alebo nedajbože niekoho trafím ramenom bagra. Bol som teda trochu strnulý. Ako deti sme určite nad niečím takým premýšľali. Paradoxne, zničiť niečo vyvoláva celkom pozitívne pocity. Teda, ak ide o niečo už nepoužiteľné. Keby som pri tom bol sám a nikomu nemôžem ublížiť, tak by som si to užil viac.
Aká je vaša pozícia v projekte, ktorý rozbehol váš brat Adam s kamarátmi – ste investor alebo mediálna tvár Hangairu?
Dá sa povedať, že investor. Kedysi dávno som bratovi povedal, že ak sa rozhodne niečo takéto robiť – to sme ešte ani zďaleka nemali presnú predstavu, ako to bude vyzerať a čo to bude zahŕňať – tak ho v tom rád podporím. Vždy som vedel o jeho organizačných schopnostiach, je povahovo úplne iný ako ja, veľmi kreatívny a úplne sa hodí do tohto sveta. Nápad sa mi páčil a záruka toho, že to bude fungovať, je pre mňa práve Adam. Inak by som do toho asi nešiel. Viem, že každé podnikanie so sebou prináša aj riziká, ale chalani si urobili aj prieskum trhu, a tak poznám čísla, ako by to mohlo vyzerať pri zlom, realistickom i veľmi pozitívnom scenári.
Máte blízko k adrenalínovým športom?
To by som si nedovolil povedať – nejazdím na snouborde, wakeborde, nevenujem sa ničomu podobnému. Najextrémnejší šport, ktorý som vyskúšal, je tandemový zoskok padákom. Páči sa mi však komunita ľudí okolo a to, ako fungujú. Možno po skončení hokejovej kariéry spolu s chalanmi niečo vyskúšam.