Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Vrchol, údolie, vrchol. Tak sme sa štverali k striebru

Na majstrovstvá sveta odchádzali bez veľkých očí, vrátili sa s historickým striebrom. Má domicil Petrohrad 2000.

21.05.2016 10:00
MS 2000 Foto:
Slovenský tím pred odchodom z ľadu pózuje fotografom.
debata

„Po finálovej prehre s hokejistami Česka sme všetci bolestne smútili. Šanca hrať o zlato sa naskytne možno raz za život. Keď sme však po prílete domov v noci videli, akú neskutočnú radosť sme ľuďom spôsobili, uvedomili sme si, aký veľký úspech sme dosiahli,“ vraví tréner Ján Filc.

Prvý krok nevyšiel

Čo mu prvé zíde na um pri striebornej spomienke?

„Veľmi príjemný pocit. Vstúpil som na neznámy terén. Išlo o môj prvý vážnejší kontakt so seniorským hokejom. Nepredpokladali sme, že utvoríme taký silný tím. Uspel športovo, spoločensky i ľudsky. Mal všetko, čo sa vyžaduje od príkladnej reprezentácie krajiny. Veľmi rád sa s tými hráčmi stretávam. Niektorí z nich si robia na fakulte, kde externe pôsobím, trénerskú kvalifikáciu: Rišo Kapuš, Mišo Hreus, Paľo Rybár, Ivan Droppa. Sú to fajn chalani, je dobré, že sa pri hokeji držia a hľadajú si v ňom priestor.“

Tento článok bol súčasťou prílohy denníka Pravda k MS 2016

Ako reagoval na ponuku viesť slovenskú reprezentáciu?

„Dobre si na to spomínam. Na rozmýšľanie som dostal desať minút. Využil som ich na telefonáty s kolegami- spoluvlastníkmi z firmy a s manželkou – a ponuku som prijal. Telefonoval mi viceprezident zväzu Marián Vávra – že som prvý medzi kandidátmi. Poznali sme sa dlhé roky z národnej ligy. Dodnes mi vraví, že mu mám byť za čo vďačný,“ smeje sa Filc.

Čím začal v novej funkcii?

„Prvý krok mi nevyšiel. Bol som si vedomý nie najlepšej situácie vo vzťahoch hráčov z NHL k reprezentácii a zväzu z predchádzajúceho obdobia. Doznieval zlý výsledok z olympijského Nagana 1998. Preto som sa chcel v auguste 1999 stretnúť s hráčmi z NHL, ešte boli doma. Aby sme sa zblížili, povedali si, čo robiť lepšie než predtým. Nemal som s nimi veľa osobných kontaktov, pre nich som bol neznámy. Poznal som akurát Jožka Stümpela z môjho pôsobenia v Nitre. Stretnutie sa napokon neuskutočnilo, dva dni pred jeho konaním sme ho zrušili. Vtedy som si uvedomil, že základ reprezentácie bude zo slovenskej a českej extraligy. K nemu sme oslovovali hráčov zo zámoria. Šiesti, ktorí prišli z NHL, mužstvu veľmi pomohli: Miro Šatan, Mišo Handzuš, Ľubo Bartečko, Zdeno Chára, Janko Lašák. Prirodzený spôsob ich vystupovania prispel k sformovaniu veľmi súdržného tímu. Prišli všetci, ktorí mohli a boli zdraví.“

Hierarchia fungovala

Na čo si so slovenskou reprezentáciou v duchu trúfal?

„Príprava nevyznela oslnivo. Vychádzali sme z idey, že sa môžeme dostať pomerne ďaleko vtedy, keď sa nebudeme pozerať za kopce, ale sústredíme sa na každý vrchol pred nami. Tak som to aj kreslil na tabuľu v prvý deň, keď sme prišli do Petrohradu. Načrtol som horský chrbát s rôznymi údoliami – a my sme boli horolezcami, ktorí sa štverali na štíty, schádzali z nich a zasa stúpali hore. Aj s pádmi-prehrami, lebo sme vedeli, že prídu. S Čechmi sme padli 2:6 v osemfinálovej skupine. Potom sme však kľúčové zápasy zvládli – štvrťfinálový s USA i semifinálový proti Fínom. Z toho sme mali nesmiernu radosť, lebo sme už vedeli, že máme prinajmenej striebro!“

O kapitánovi mal hlavný kouč jasno?

„Úplne. Miro Šatan svojimi osobnostnými vlastnosťami i herným majstrovstvom si to prirodzene zaslúžil. V tíme sa nevyskytol nijaký rušivý moment, nevypozoroval som štipku závisti. Naši chalani z NHL nikdy nemali hviezdne maniere. Netvárili sa, že sú iní ako chalani z Trenčína, Košíc či Slovana. To je to vzácne, čo sme v reprezentácii vždy mali, čo nám pomáhalo prekonať problémy a dostať výkonnosť na najlepšiu možnú úroveň. Hráči sa stotožnili s pozíciou, ktorú dostali, hierarchia fungovala. Martina Štrbáka, ôsmeho beka, sme spočiatku nezapísali na súpisku. S fyzioterapeutom Dušanom Benickým trpezlivo každý deň trénoval a čakal na svoju príležitosť. Dočkal sa a tímu pomohol. Potenciál mužstva sme sa snažili využiť tak, aby nik nemal pocit, že nie je dostatočne dôležitý. Nie tí najlepší, o ktorých sme predpokladali, že budú rozhodovať zápasy, hrali aj oslabenia. Možno Vlasto Plavucha mal pocit, že by mal dostať mať viac priestoru, v domácej súťaži strelecky vynikal.. Tiež pochopil, že turnaj je dlhý – a odvďačil sa dôležitým gólom v zápase proti USA.“

Slováci gratulujú českým hráčom k víťazstvu. Foto: Archív
MS 2000 Slováci gratulujú českým hráčom k víťazstvu.

Ako sa vyvíjala situácia na poste brankára, ktorý patrí k najdôležitejším?

„V predchádzajúcom období bol dosť citlivý. Nemali sme veľa možností. Na Iča Murína sa po Nagane zniesla spŕška kritiky, aj neoprávnenej. Dôveru dostalo záhorácke duo. Doma solídne vyskočil Paľo Rybár, na šampionáte aj začal, sekundoval mu Miro Lipovský. Zo zámoria prišiel Janko Lašák – a patril k oporám. Potreboval chvíľku a pár tréningov, aby si zvykol na európske klzisko. Ukázal, že si vie veci organizovať. A možno aj vďaka mladému veku sa vyrovnal s náročnosťou podujatia. Po piatom inkasovanom góle vo finále bol asi najsmutnejší muž v Petrohrade.“

Veľa sme sa rozprávali

Zdôrazní, že aj v realizačnom tíme vládla pohoda.

„Obavu sme mali trochu z toho, že ideme do Ruska – ale zbytočne. Zorganizovali skvelý šampionát. Stravovanie ponúkli na vysokej úrovni, neuveriteľné, čo všetko bolo na stoloch – až to bolo nebezpečné. Robili sme si trošku psinu, lebo aj medzi nami sa našli papkáči. Sledovali sme, kto sa koľkokrát otočí s tanierom. Dušan Benický prišiel zo zámoria, on bol vlastne styčným dôstojníkom s hráčmi z NHL. Vedel, ako s nimi komunikovať, my sme tú skúsenosť nemali. Výborne sa dopĺňal s lekárom Dalimilom Jančovičom. Ernest Bokroš sa ukázal ako zdatný oponent, s Vladom Šťastným sme sa dlho poznali a mali k sebe blízko ako brankári. Prezident zväzu Juraj Široký pôsobil tak, ako sa má šéf správať na vrcholnom podujatí. Na svetovom šampionáte v Nórsku 1999 sme sa prvý raz rozprávali o možnosti, že by som sa mohol stať súčasťou realizačného tímu. Zúčastnil som sa tam na seminári trénerov, dostal som to za odmenu za bronz s dvadsiatkou.“

Kedy mužstvo naznačilo, že môže dôjsť ďaleko?

„Po štvrťfinálovom zápase s USA. Náznaky som videl už predtým – Talianom sme dali šesť gólov, Nórom deväť. V koncovke sme sa vedeli presadiť, no netušili sme, ako budeme odolávať tlaku našu bránku. V obrane sme veľké mená až na Zdena Cháru nemali. Veľa sme sa rozprávali, ako hrať, debatovali o tom aj hráči medzi sebou. Aj ten, kto medzinárodnú skúsenosť nemal na najvyššej úrovni, keď si plnil úlohy, ktoré vyplynuli zo spoločných pokynov, tak bol užitočný. Snažili sme sa hrať jednoducho.“

Akú stratégiu zvolil pri skladaní zostavy?

„Základné veci sme si povedali, pri formovaní pätiek sme brali do úvahy, aby si hráči vyhovovali. V každej boli robotníci, tvoriví hráči aj zakončovatelia. Predpokladal som, že útok Šatan, Handzuš, Bartečko bude fungovať. Pasovali k sebe aj ľudsky. Najväčším paradoxom, na čom sa aj ľudia zabávali, bola obranná dvojica Višňovský, Chára. Snažili sme sa zladiť aj protiklady – a šlo to, preto aj koučovanie bolo ľahšie.“

Slováci poslali Američanov domov

Slováci vyhrali základnú B-skupinu, v osemfinálovej po prehrách s Českom 2:6 a Kanadou 3:4 skončili štvrtí. Vo štvrťfinále nastúpili proti USA, víťazovi druhej osemfinálovej skupiny. Na turnaji ešte neprehral. Zaujímavé bolo, že tréneri Ján Filc a Lou Vairo boli dobrí priatelia. „Poznali sme sa zo šampionátu dvadsiatok z Winnipegu 1999. Zhovorčivý dobrák Lou netajil, že je veľký priateľ slovenského hokeja – cez jeho vzťah s progresívnym trénerom Lacom Horským. Veľmi dobre sa poznali, mňa bral ako mladšieho Lacovho kolegu. Stretli sme sa na obede pred zápasom. Vieš, Jani, čo je fajn? Nám sa vlastne nemôže stať nič zlé. Keď prehráme, ideme domov – a to je dobre. Keď vyhráme, postúpime do semifinále – a to je ešte lepšie. Američania sa tešili na domov po dlhej sezóne. V USA svetový šampionát v hokeji si v podstatne silnejšej konkurencii NHL všimnú, až keď reprezentácia hrá o medaily.“

Takto SLováci pózovali v šatni so striebornými... Foto: Archív
MS 2000 Takto SLováci pózovali v šatni so striebornými medailami.

Slováci narazili na favorita. „K zápasu sme pristupovali tak, že keď eliminujeme silné stránky USA, môžeme uspieť. Videl som šance jedna k jednej. Nemali sme veľké obavy, rešpekt áno. Naša sila spočívala v tímovosti a vyrovnanosti formácií. Rozhodla väčšia vôľa po víťazstve, vnútorný duch, viera vo vlastné schopnosti. Od druhej tretiny sme sa rozbehli a kontrolovali priebeh. Rovnaký scenár sa opakoval aj semifinále proti Fínsku.“ Filc podotkne, že sa naša striedačka pochytila s fínskou.

„Súper si presadil, že dostal striedačku, cez ktorú sme museli prechádzať z ľadu do kabíny. My sme im to vrátili, bránili sme vstup na striedačku technickými prostriedkami. V prvej tretine akoby Fíni riešili tento problém. Predtým na súperov vyleteli, proti nám sa to neudialo. V prvej tretine sme dali dva góly, náskok sme udržali – aj vďaka veľkému gólu Riša Kapuša na 3:1.“

Pochvala od vodiča autobusu

Slováci si vychutnávali senzačný postup do finále, získali si priazeň divákov. Domáci Rusi zlyhali na celej čiare, nepostúpili do štvrťfinále, čo bolo najväčšie prekvapenie šampionátu.

„Poznali sme dôvody, prečo Rusi zlyhali. Jeden z našich najväčších fanúšikov bol vodič nášho autobusu, šéf firmy, ktorá poskytla autobusy. Bol to taký ľudový psychológ. Veľakrát som s ním debatoval aj o mimohokejových veciach, o živote, o fungovaní spoločnosti. Povedal mi, že Rusi nemôžu uspieť, lebo od začiatku nefungovali ako tím. Zišlo sa v ňom veľa hviezd a hviezdnych manierov. Zaujímalo ich všetko, len nie to, čo by malo. Spýtal som sa ho, prečo si vybral nás, veď si mohol vybrať kohokoľvek. Pretože ste Slovania, odvetil. Čo som sa dozvedel o vašom tíme, ma presvedčilo, že budete úspešní. Potvrdzujete to tým, ako sa všetci správate. Postreh od nezaujatého človeka mi veľmi pomohol. Milý chlapík ma naučil, ako čerpať energiu z pohľadu na oceán a more. Z nášho úspechu sa veľmi tešil.“

Strata koncentrácie pred finále

Vyvrcholenie šampionátu malo osobitnú príchuť – a nielen pre nás. „Prehra s Českom v osemfinálovej skupine nás postavila do pozoru. Obhajcovia zlata mali veľmi silný tím, pôsobili suverénne. Z prvého zápasu sme sa trocha poučili, ale nie dosť,“ zdôrazní šéf slovenskej lavičky.

Pripustí, že koncentráciu pred finále narušil príchod príbuzných.

„To sú veci, keď ich nezažijete a nemáte z nich skúsenosť, tak sa to prejaví. Postupom do finále sme podľahli eufórii okolia a prostredia, urobili sme zlé rozhodnutie. Pred finále akoby sme sa začali pripravovať na cestu domov. Priletel špeciál s manželkami a príbuznými, hráči sa zaujímali, či majú vstupenky. Predzápasovú koncentráciu to výrazne znížilo. A tak aj vyzeral vstup do zápasu. Rozpačito, hlavy sme mali inde – a rýchlo sme prehrávali 0:3. Až potom sme začali Čechov trochu naháňať, priebeh sme zdramatizovali. Znížili sme na rozdiel gólu, za stavu 3:4 predviedol brankár Čechmánek pár skvelých zákrokov – a ďalší gól padol do našej bránky. Dosť nezmyselne – Janko sa díval na striedačku, kedy má vyštartovať z bránky, aby sme mohli hrať power play. Za bránkou sme zazmätkovali, Česi rozhodli bez toho, aby nám power play dovolili,“ priblížil Filc.

Dvaja kľúčoví hráči v slovenskom tíme. Zdeno... Foto: Archív
MS 2000 Dvaja kľúčoví hráči v slovenskom tíme. Zdeno Chára a Miroslav Šatan.

Vedela výprava, čo sa doma dialo? „Informácie sme mali, ale boli sme od toho vzdialení, nevnímali sme to až tak bytostne. Zimomriavky z obrovského ošiaľu doma sme nepociťovali. Čo bolo aj dobre, lebo nás nezväzoval nijaký tlak.“

Privítanie doma prevýšilo všetky očakávania. „Neskutočne nás prekvapil spontánny výbuch radosti z toho, čo sme dosiahli. Po zápase sme sa v doznievajúcom smútku rýchlo zbalili, šli na letisko a odleteli. Prileteli sme neskoro v noci – a nadšení ľudia na nás čakali. Tešili sme sa s nimi, smútok razom opadol. Zažili sme niečo neuveriteľné.“

Cesta Slovenska do finále

Základná B-skupina: Slovensko – Rakúsko 2:0, góly SR Pucher, Šatan, Taliansko 6:2, Plavucha 2, Šatan 2, Bartoš, Pardavý, Fínsko 2:2, Hreus, Pardavý. Slovensko s 5 bodmi vyhralo skupinu, do osemfinálovej si prenieslo 3 body a skóre 8:4.

Osemfinálová skupina: Slovensko – Nórsko 9:1, Šatan a Bartoš po 2, Sekeráš, Handzuš, Hlinka, Pucher, Bartoš, Plavucha, Česko 2:6, Sekeráš, Šatan, Kanada 3:4, Hurtaj, Šatan, Bartečko. Slováci skončili na poslednom postupovom mieste do štvrťfinále so ziskom 5 bodov a skóre 22:15.

Štvrťfinále: USA – Slovensko 1:4 (1:0,0:3,0:1), Šatan, Hreus, Plavucha, Bartečko. Semifinále: Slovensko – Fínsko 3:1 (2:0,1:1,0:0), Pardavý, Šatan, Kapuš. Finále: Slovensko – Česko 3:5 (0:3,1:0,2:2), Štrbák, Hlinka, Šatan.

Reprezentovali Slovensko. Brankári Ján Lašák, Miroslav Lipovský, Pavol Rybár; obrancovia Ivan Droppa, Zdeno Chára, Stanislav Jasečko, Peter Podhradský, Ľubomír Sekeráš, Radoslav Suchý, Martin Štrbák, Ľubomír Višňovský; útočníci Ľuboš Bartečko, Peter Bartoš, Michal Handzuš, Miroslav Hlinka, Michal Hreus, Ľubomír Hurtaj, Richard Kapuš, Ján Pardavý, Ronald Petrovický, Vlastimil Plavucha, Peter Pucher, Miroslav Šatan, Ľubomír Vaic. Tréner Ján Filc, asistenti Ernest Bokroš, Vladimír Šťastný.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Filc #Miroslav Šatan #MS 2016