Hokejista Christián Jaroš (20) je najmladším obrancom vo výbere Zdena Cígera. Väčšinu terajšieho kádra pozná. „S niektorými chalanmi som aj hrával. Minulý rok som mal trému, mužstvo bolo podstatne staršie ako teraz,“ priznáva košický rodák.
Mali ste meškať na tréning. Čo sa stalo?
Pred Popradom sa pokazil vlak, ktorý išiel pred nami. Už sme ho nemali ako obísť a museli sme čakať, kým ho odtiahnu. Ďalšie zdržanie bolo asi 30 minút pri Žiline. Cestovali sme s Marekom Bartánusom dovedna osem hodín. Tréning sme však nakoniec stihli a absolvovali bez meškania.
Na niekoľko dní ste si od ľadu oddýchli. Aký bol návrat do plného zaťaženia?
Prvý deň to bolo strašné. Nešli mi nohy, nefungovali ruky (smiech). Na stredajšom tréningu to už bolo lepšie. Potreboval som sa trochu zadýchať a dostať znovu do tempa. Dúfam, že to bude s pribúdajúcim časom lepšie.
Čo ste trénovali?
Absolvovali sme nejakú streľbu, rozohrávku pod tlakom či bránenie stredného pásma. Na konci sme mali individuálne cvičenia.
Venovali ste sa streľbe. Prečo?
Tam ma tlačí topánka. Veď som v tejto sezóne nedal v SHL-ke gól. Musím však povedať, že som mal aj veľkú smolu. Trafil som toľko žrdiek, že si zo mňa Cehlo (Peter Cehlárik, pozn.) uťahoval. (smiech)
Vaším obranným parťákom je zatiaľ Andrej Sekera. Ako fungujete?
Je to veľký pohoďák. Veľa spolu komunikujeme, dáva mi rady a vysvetľuje rôzne situácie. To je dobrý signál. Vieme, ako máme hrať a kde musíme byť. Rád by som s ním hral v príprave a neskôr aj na šampionáte. Má za sebou stovky zápasov v NHL, je to výborný bek.
Reprezentačná kabína výrazne omladla. Čo si od toho sľubujete?
Je to super. Poznám väčšinu chalanov, s niektorými sme spoločne aj hrávali. Možno nám budú chýbať skúsenosti, no ich nedostatok môžeme dohnať mladíckou dravosťou.
Minulý rok ste z nominácie vypadli ako posledný obranca. Mrzelo to?
Samozrejme. Cítil som sklamanie. No život ide ďalej. Za niekoľko týždňov, čo som v kempe strávil, som nabral veľmi veľa skúseností, ktoré ma posunuli vpred ako hráča aj ako človeka.
Tento rok je situácia medzi obrancami ešte nabitejšia. Ako vidíte svoje šance?
Mám veľkú motiváciu, chcem si miestenku vybojovať. Všetko je na mne. Ak budem hrať dobre, prečo by som sa nemohol predstaviť na šampionáte?
Odvtedy sa zmenil reprezentačný tréner. Aké sú vaše pocity z nového realizačného tímu?
Tréningové jednotky sú na dobrej úrovni. Kouč Cíger je dobre naladený. Osobne sme sa síce ešte nerozprávali, ale aj to časom príde.
Ako hodnotíte sezónu v najvyššej švédskej súťaži?
Začiatok bol náročný. Lulea podpísala nových obrancov, mali sme pretlak. Som mladý a tento fakt ma prinútil ešte tvrdšie na sebe pracovať. Tréner mi povedal, že buď budem siedmym obrancom, ktorý v SHL nehráva, alebo pôjdem preč.
Odišli ste do druhej švédskej ligy. Boli ste tam spokojný?
Áno, veľmi. Hosťoval som v druholigovom tíme HC Asplöven. Tam som na ľade trávil veľa času, tréner mi dôveroval a darilo sa mi. Po viac ako dvadsiatich zápasoch som sa vrátil späť do Luley. Do konca sezóny som potom nastupoval pravidelne.
Cítite ešte sklamanie z vypadnutia v semifinále?
Určite, boli sme štyri dni od finále. Trápilo ma, že sme prehrali 2:4 na zápasy s Frölundou. Mal som teraz týždeň voľna, aby som si vyčistil hlavu. Po ňom sezónu, aj napriek vypadnutiu pred bránami finále, hodnotím pozitívne. Teraz som tu a mám opäť radosť z hokeja.
Aká bude vaša budúcnosť?
Mám ešte rok zmluvy v Lulei. Som tam spokojný, nikam sa nechystám.
Draftovala vás Ottawa Senators. Ak uspejete v kempe, nezmeníte názor?
Počas štvrťfinále proti Färjestadu sa na mňa boli pozrieť skauti. Povedali mi, že do AHL môžem ísť okamžite. Na NHL však ešte nie som pripravený. Myslím si, že švédska liga mi dá viac ako farma. Do zámoria chcem ísť ako hotový a skúsenejší obranca. Určite sa v júli zúčastním úvodného kempu. Ak si nevybojujem miesto v prvom tíme Ottawy, vrátim sa do Luley.
NHL by bola splneným snom, však?
Áno, no musím zostať nohami na zemi. Osobne si myslím, že ešte na NHL nie som pripravený. Potrebujem získať viac skúseností a mentálnej odolnosti.
Aké herné činnosti musíte zlepšiť, aby ste sa v zámorskej profilige usadili natrvalo?
Som obranca, ktorý rád hrá na oboch koncoch klziska. Vyčítali mi pomalšie štarty. Musím zapracovať na prvých troch krokoch. Som veľký, hrám do tela, no mám slabú stabilitu. Hráča síce dohrám, ale neraz padnem s ním na ľad.