Teraz by mal v Petrohrade pridať druhú. Najprv však musí v prípravných zápasoch potvrdiť pozíciu, ktorú si pod vedením Zdena Cígera vybudoval počas sezóny.
Absolvujete už štvrtú záverečnú prípravu pred majstrovstvami sveta. V čom je tentoraz iná?
Najväčší rozdiel je, že namiesto Vladimíra Vůjteka je trénerom Zdeno Cíger. Inak ostalo veľa vecí rovnakých či podobných. Každý tréner preferuje iný štýl, hráme trochu iným systémom ako vlani. Zmena sa mi pozdáva.
Zmenila sa aj vaša pozícia?
Áno, trošku áno. Som rád, že sme mali v Slovane vydarenú sezónu a so slovinskými spoluhráčmi Tičarom a Jegličom nám to tam padalo. Vždy si vážim, keď ma pozvú do národného tímu, snažím sa o čo najlepšie výkony. Počas sezóny som hral na dvoch turnajoch, cítil som sa dobre a dúfam, že to tak bude aj pokračovať. Je to len na trénerovi, ako poskladá mužstvo.
V roku 2013 bolo prekvapením už to, že vás tréner Vůjtek zavolal do prípravy. Ako ste sa za ten čas zmenili?
Hokejové veci si netrúfam komentovať. To musia zhodnotiť tréneri, prípadne fanúšikovia. Snažím sa hrať vždy naplno, na tom sa nič nemení. A v civile? Stále som ten istý Andrej Šťastný. Po boku mám tú istú priateľku a všetko sa mi zdá rovnaké.
Vtedy ste v tíme vydržali až do posledného vyraďovania. Spomínate si na emotívny odchod zo štadióna, keď ste sa dozvedeli, že na MS nepôjdete?
Potvrdilo sa, že hokej ma dokáže aj rozplakať (usmeje sa). Je pre mňa úžasné, že môžem robiť, čo ma baví. Každý chce ísť na MS, vtedy sme ostali štyria na dve voľné miesta. Aj som počítal, že asi do Helsínk nepôjdem, ale v duchu som veril, že by to mohlo vyjsť. Dozvedel som sa, že necestujem a keď som vyšiel von medzi novinárov, doľahlo to na mňa. Do toho jedna nešťastná otázka a rozcítil som sa. O rok neskôr bola moja radosť z nominácie o to väčšia, že na prvý raz to nevyšlo.
Pamätáte si na prvý reprezentačný zápas?
Samozrejme, bolo to na Nemeckom pohári v novembri 2012. So Švajčiarmi sme prehrali 2:3. Bol pre mňa veľký zážitok po prvý raz nastúpiť v seniorskom národnom drese. Je to veľká vec. Na pamiatku odtiaľ nemám nič, len z prvého gólu, ktorý som však strelil až v ďalšej sezóne, mám odložený puk.
Ako si spomínate na doposiaľ jediný šampionát v Minsku?
Účasť na MS bola pre mňa ešte významnejšia. Každý hokejista sníva o tom, že sa raz dostane na šampionát. Počas prvého zápasu s Českom som ešte nebol na súpiske, ale dopísali ma na ňu po zranení Martina Réwaya. Naskočil som do druhého súboja s Kanadou. Prehrali sme, ale bol to pre mňa obrovský zážitok. V úvode nechýbal nejaký stres, ale po jeho opadnutí som ti to užil.
Aké má Slovensko ambície na šampionáte v Rusku?
Odohráme štyri najdôležitejšie zápasy hneď na začiatku, tak ich musíme zvládnuť a pokúsiť sa urobiť štvrťfinále. Ak to vyjde, bolo by to super. Potom uvidíme, čo bude ďalej.
Vlani ste sa do nominácie nedostali. Nebolo pre vás ťažké sledovať zápasy v televízii?
Vôbec nie. Vždy to beriem športovo, nie každý sa môže dostať na šampionát. Chalanom som silno držal palce.
Ste známy fyzickou hrou. Vždy ste vyznávali takýto štýl?
Vždy som sa snažil využívať svoje fyzické parametre. V dvadsiatke sme dohrávali súboje a následne to odo mňa vyžadovali aj počas krátkeho pôsobenia v zámorskej WHL. Zamieril som tam po MS hráčov do 20 rokov. Nemali sme silné mužstvo, ale pobyt tam mi pomohol s angličtinou, hokejovo aj ľudsky. Krásny rok som potom zažil v Trenčíne. Uhrali sme tretie miesto, čo bol výborný výsledok. Potom som dostal šancu ísť na skúšku do Slovana, dostal sa do mužstva a udržal sa tam.
Ktorá sezóna bola pre vás zatiaľ zlomová?
Dúfam, že práve aktuálna bude pre mňa odrazová. Dostal som väčší priestor na ľade, za čo vďačím trénerovi Milošovi Říhovi. Je to skvelý tréner. Keď mám nejaký problém, vždy ma vypočuje.
Popri Slovincoch Jegličovi a Tičarovi ste sa po prvý raz v Slovane výraznejšie presadili. Ako sa vám s nimi hralo?
Obaja sú vynikajúci hokejisti. Budem im držať palce, aby so Slovinskom postúpili späť do A-kategórie. Obaja sú veľmi šikovní a mojou úlohou je nájsť si na ľade vhodné miesto. Keď sa mi to podarí, pošlú mi tam puk a je už len na mne, aby som trafil bránku. V presilovkách sú ozaj vynikajúci, ale aj pri rovnovážnom stave sa s nimi hrá veľmi dobre.
Je im v niečom podobný Réway?
Aj Maťo je vynikajúci hokejista. Odohral som po jeho boku nejaké zápasy. Tiež si pri ňom treba hľadať vhodnú pozíciu. Hokej je s ním zábava.
Vyhovuje vám viac kombinačný hokej alebo zámorský fyzický štýl?
Pozdávajú sa mi užšie klziská. Tie, ktoré som zažil v zámorí, alebo napríklad popradské. Vždy som bol center, až od minulej sezóny hrávam na krídle. No vôbec mi to nevadí. Čo povie tréner, to pre mňa bezvýhradne platí. Vždy som rád, ak sa zmestím do zostavy.
O čom ste viac snívali ako chlapec – o NHL či reprezentácii?
Každý malý chlapec asi sníva najmä o NHL, ale národný tím je tiež obrovská výzva. Ako malí chalani sme sledovali mená, ktoré hrajú za Slovensko. Nahradiť raz v tíme Pálffyho, Demitru a ostatných bol každého tajný sen. Vždy som si špeciálne všímal Andreja Meszároša, keďže je tiež z Považskej Bystrice. Z top hokejistov sa mi pozdávali najmä Malkin a Hossa.
Peter Šťastný nikdy nepatril medzi vaše vzory?
Veľmi si ho nepamätám, naživo som ho nevidel. Len nejaké videá na internete. Vždy sa ma ľudia pýtali, či nie sme s bratmi Šťastnými rodina. Najmä, keď som prišiel do Bratislavy. No nie sme. Ani som sa s nimi nikdy osobne nestretol, nerozprával.
Prezývku ste po nich napriek tomu zdedili. Kto vám ju vymyslel?
Tréner v deviatej triede ešte v Považskej Bystrici. Odvtedy som Šťavák. Dlho som vôbec nechápal, prečo práve Šťavák, ale nikdy mi prezývka nevadila. Dozvedel som sa to až po príchode do Bratislavy.