Slovákom po dvoch prehrách – s domácim Nemeckom zahanbujúcou, čo sa týka výkonu – hrozila blamáž. V histórii účastí reprezentácie s dvojkrížom na hrudi na Nemeckom pohári sa nestalo, aby vyšla bodovo naprázdno.
Tradícia pokračuje, nestalo sa to ani v tomto ročníku, hoci tréner Zdeno Cíger pred zápasom proti Švajčiarsku, keď v ňom doznievalo rozčarovanie z bezkrvnej hry s Nemeckom, netajil obavy.
„Budeme musieť niečo zmeniť. Veľa možností na vymiešanie zostavy nie je. A to nám budú chýbať obrancovia Ján Brejčák, Michal Čajkovský a útočník Martin Bakoš. S ich klubmi sme sa dohodli, že odohrajú len dva zápasy, lebo v utorok ich čaká Liga majstrov.“
Slováci v pozmenenom zložení odohrali v nedeľu proti Švajčiarsku najlepší zápas, Cíger sa tešil z prvého víťazstva pod jeho vedením. Evidentne sa mu uľavilo.
„Nejde ani tak o priaznivý výsledok, rovnako ma potešil zlepšený herný prejav. Mužstvo hralo tímovo, zodpovedne, obetavo – ako sme to vyžadovali. Je predsa iné vyhrať posledný zápas než ísť domov s tromi prehrami. To by doľahlo na psychiku tímu i atmosféru v ňom. Odchádzalo sa nám veselšie, no čaká nás nesmierne veľa práce,“ podotkol v súvislosti s taktickými i technickými nedostatkami jednotlivcov i kolektívu.
„Na to však slúži príprava, aby sme videli hráčov, ako si počínajú v konfrontácii s medzinárodnou konkurenciou. Na Švajčiarsky pohár pozveme niektorých ďalších,“ zdôraznil.
Kto je najväčšia hviezda súčasného slovenského tímu? – pýtali sa zahraniční kolegovia a zaujímali sa aj o bojkot.
V Cígerovom výbere však nijaká hviezda nekorčuľovala, s prižmúrením oka je možné opatrne hovoriť o oporách, prípadne objavoch. Jediným hráčom so skúsenosťami z NHL bol kapitán Milan Jurčina, z klubov v najkvalitnejšom pôsobí obranca Marek Ďaloga (Kazaň), mierou talentu vyčnieva svojrázny útočník Martin Réway. Možno budúca hviezda, ak si v hlave uprace, čo chce v hokeji dosiahnuť a čo je pre to ochotný obetovať. Jurčinovi prvé dva zápasy nevyšli, po jeho chybách inkasovalo mužstvo gól. Kapitán prijal kritiku chlapsky:
„Chyby patria k hokeju, viem, čo sa stalo. Vieme aj to, v akej situácii je slovenský hokej. Nie je jednoduché hrať, keď neprajníci čakajú na naše zaváhania. Ak v ďalších zápasoch nadviažeme na výkon proti Švajčiarsku, budeme viac vyhrávať než prehrávať,“ tvrdil.
Rýchlonohý Ďaloga sa stáva jedným zo stabilných pilierov obrany. V súvislosti s bojkotom vraví, že škodí mladým hráčom. „Nie je pre nich ľahké zorientovať sa v tejto situácii. Každý nech sa rozhodne podľa seba. Ja tak konám.“
O šesť gólov Slovenska sa podelilo päť útočníkov a jeden obranca. Z útočníkov Martinovia Bakoš a Réway, Vladimír Dravecký, Tomáš Marcinko, Andrej Šťastný, z obrancov Eduard Šedivý, jeden z tých, ktorý v premiére zaujal podobne ako Michal Čajkovský či útočník Pavol Skalický. Cíger o konkrétnych menách hovoriť nechce – s dôvetkom, že ide o hráčov približne na rovnakej úrovni.
Na záver to najlepšie, hovorí sa. Najväčší otáznik visel nad brankármi – Samuel Baroš a Michal Dzubina sú v reprezentácii novými tvárami. Okolnosti si vynútili, že obaja odchytali takmer rovnakú minutáž. Dôveru v prvom zápase proti USA dostal mladík Baroš – a vyhlásili ho za najlepšieho hráča slovenského tímu. Začal aj proti Nemecku, no po štyroch inkasovaných góloch ho nahradil Dzubina.
„Baroš za góly nemohol, padli aj po odrazených pukoch a dorážkach. Po štyroch inkasovaných ho nemalo zmysel držať v bránke. Dzubina nastúpil v zložitej situácii, hrozil debakel, no vyrovnal sa s ňou príkladne. Mužstvo podržal a pohodu a čisté konto si udržal aj v zápase proti Švajčiarsku. Bol veľkou oporou,“ vyzdvihol jeho výkon tréner i hráči.
Hoci Slovensko skončilo na turnaji posledné, popri stratách registruje i nálezy. A to je v súčasnej napätej vzťahovej situácii jedným z mála pozitív.