Pesimisti ani nič iné v súčasnej situácii nečakali, optimistov potešili sympatické záblesky z piatka a najmä nedele. A pamätníci doplnia, že aj silnejšie slovenské výbery dopadli na Nemeckom pohári podobne, ba bodovo aj horšie. Takže nešlo o nijaký extrém, aj keď posledné miesto mrzí. V súčasnej situácii čakať viac by bolo veľmi odvážne, hoci k tomu veľa nechýbalo.
V aktuálnej biede slovenského hokeja rozdeleného bojkotom – transparenty na jeho podporu viseli aj augsburskej hale – je dobré, že Slováci po dvoch prehrách zažili v nedeľu radosť z víťazstva. Nenechali sa úplne ukrižovať a pribiť na vráta hokejového chrámu.
Po sobote, keď z ich výkonu dve tretiny boleli oči, v nedeľu sa otriasli a zabojovali o česť proti tradične nepríjemnému súperovi. Ten za istých okolností mohol turnaj aj vyhrať. Povzbudzujúce víťazstvo z nedele je dôležité pre najbližšiu budúcnosť. I pre atmosféru v novotvoriacom sa národnom tíme. Patová situácia však naďalej pretrváva.
Prvý tohtosezónny prípravný turnaj sa od predchádzajúcich líšil tým, že reprezentácia sa dostala do zvýšenej pozornosti verejnosti najmä v súvislosti s bojkotom – ako obstojí v medzinárodnej konfrontácii strednej výkonnostnej vlny kvality.
Tréner Zdeno Cíger si sadol do horúceho kresla, pod ktorým mu ešte podkuruje bojkot. Z Augsburgu však odchádzal spokojný. Ako podotkol, našiel niekoľko súcich adeptov do tímu na svetový šampionát, ďalším dá príležitosť. Na to slúži príprava. A pozitívnou správou je, že o reprezentáciu sa zaujímajú i niektorí ďalší hráči z bojkotujúcej skupinky.