Miroslav Miklošovič veľmi dobre pozná nového reprezentačného trénera Zdena Cígera i jeho robotu. „Zo Zdenovho menovania za kouča národného tímu sa teším spolu s ním. Považujem to za dobré riešenie,“ tvrdí 64-ročný bývalý hokejista s bohatými trénerskými skúsenosťami.
Ste v denno-dennom kontakte. Ako prežíval Cíger ostatné dni pred potvrdením jeho nominácie za reprezentačného trénera?
Nervózny nebol. Bral to pragmaticky – čo má prísť, príde. Samozrejme, bol rád, že ho ľudia zo zväzu oslovili a čakal, ako to dopadne.
Skúste priblížiť, aký je typ trénera?
Presne taký, aký bol ako hráč. Hovoria o ňom, že je svojský, ale v dobrom. Počas hráčskej kariéry si prešiel všetkým. Má svoj vyhranený pohľad na hokej. Je pragmatický. Nezaoberá sa hokejom až tak do hĺbky. Zároveň však vidí, kam sa uberá svetový hokej a tým sa snaží riadiť. Veľa čerpá z vlastných bohatých skúseností.
Ktoré vlastnosti ho charakterizujú?
Zažil som ho ako hráča aj kolegu. I teraz spolupracujeme už niekoľko rokov v akadémii. Zdeno je chalan s vlastnými predstavami, ale dokáže počúvať aj názory ostatných. Nejde hlava-nehlava za svojím, ale z rozhovorov s inými sa snaží zobrať si to užitočné. Už ako hráč si zo zámoria priniesol niektoré veci a spoluhráči sa snažili ho napodobňovať. Nechali sa strhnúť a malo to pozitívny ohlas. Jeho prednosťou je, že s ľuďmi komunikuje otvorene. Bez ohľadu či ide o príjemné alebo nepríjemné informácie. Všetko povie na rovinu. Je priamy človek. Niekedy to nevypáli dobre, ale v dôležitých veciach je jednoznačne lepšie hovoriť si veci otvorene, než sa obchádzať poza chrbát. Má aj svoje mínusy, ako každý človek, ale vzťahy s hráčmi a trénerský fíling je jeho prednosťou.
Spomínate si, ako sa zrodila vaša spolupráca na lavičke Slovana?
Presne si to už nepamätám. Zdeno ma poznal z pozície hráča, trénoval som ho. Asi vo mne niečo videl. Zavolal mi, či by som s ním išiel do toho. Povedal som si, prečo nie. Bola to ďalšia výzva. Naša spolupráca fungovala veľmi dobre. Dá sa povedať, že sme boli aj úspešní, hoci je to ťažké nejako exaktne odmerať. No v konečnom dôsledku sme získali dva tituly v priebehu dvoch rokov. Nemali sme medzi sebou žiadne problémy. Zdeno si dá poradiť, ale vie si aj postaviť hlavu. Najmä v dobrom, aby dosiahol ciele, ktoré má. Jeho výhoda je aj v tom, že nie je zaťažený žiadnymi zákulisnými ťahmi a vzťahmi. Nemusí sa nikomu zodpovedať.
Prezraďte, ako spolu fungujete v Cígerovej akadémii?
Zdena táto práca napĺňa. Robí to už niekoľko rokov, a keby ho to nebavilo, dávno by to zabalil. Postupne vylepšujeme rôzne drobnosti. Stále nachádzame veci, ktoré ešte nefungujú ideálne a napredujeme v nich. Chceme vidieť nejaký výsledok našej práce. Niečo už aj vidieť. Chlapci hrajú žiacke súťaže a sú vo svojich družstvách lepší priemer alebo aj ťahúni. Je ich na ľade vidieť. Ukazuje to, že naša robota má zmysel. Okrem hokeja myslíme aj na školu, aby sa deti čo najlepšie začlenili do života. Zdeno určite zvažoval aj to, čo bude s akadémiou. Mala by pokračovať. Zdenova vyťaženosť pri národnom tíme bude veľká, ale asi nie taká, aby sa to nedalo nejako zladiť.
Na prípadnú spoluprácu pri národnom tíme sa pri vašich debatách v ostatných dňoch reč nezvrtla?
Vôbec sme sa o tom nebavili. Zdeno čakal, ako to dopadne. Teraz je len na ňom, koho si vyberie a ako sa rozhodne. Ja sa tým nezaoberám. Nemám nutkanie pýtať sa ho na to.