„Dostal som od vás viaceré žiadosti o rozhovor a usporiadal tento brífing. Rovno sa pýtajte,“ uviedol 40-ročný rodák z Topoľčian pre slovenské médiá.
Ako ste prijali výsledky volieb na post prezidenta SZĽH?
Boli sme trochu sklamaní. Dúfali sme, že výsledok bude iný. Kluby sa vyjadrili a nezohľadnili názory hokejistov, víťazov Stanleyho pohára, majstrov sveta a ľudí, ktorí pre slovenský hokej veľa urobili a stáli za Richardom Lintnerom. Vybrali si inú cestu a treba to akceptovať.
Na kongrese sa zúčastnili Peter Bondra či Rastislav Pavlikovský. Prečo ste vy chýbali?
Bol som v Spojených štátoch, deťom sa práve končil školský rok. S celým tímom sme sa zhodli, že tam nebudem potrebný. Keby to bolo nevyhnutné, určite by som prišiel. Na zasadnutie sa s ťažkosťami dostali aj zvyšní členovia, keďže potrebovali miesto v nejakom klube.
Urobili by ste s odstupom času niečo inak?
Je niekoľko vecí, ktoré sa mohli urobiť inak. Nikto z našej skupiny napríklad nevystúpil v diskusii. Po boji však býva každý generál. Teraz sa treba zamerať, čo ďalej. Situácia sa každým dňom komplikuje, vyjadrujú sa ďalší hráči, hrozia bojkoty. Keď to bude takto pokračovať, nebude to prospešné pre slovenský hokej.
Najpálčivejším problémom sa zdá byť samotné hlasovanie. Považujete ho za zastarané?
Ukázalo sa, že niečo nie je v poriadku. Keď bol jeden kandidát, nikomu to neprekážalo. Do budúcnosti je tento model neakceptovateľný. Hráči svojou iniciatívou vyzvali zväz k náprave a plne ich v tom podporujem.
Neplánovali ste zmeniť legislatívu ešte pred voľbami?
Na túto zmenu bolo potrebné, aby kongres o tom zahlasoval. Miroslav Kováčik z Nitry navrhol hlasovanie o zmene stanov, ktorá neprešla. Nedalo sa to urobiť skôr. Je dosť paradoxné, že túto zmenu musí odsúhlasiť samotný kongres.
Čo hovoríte na vymenovanie nového generálneho sekretára zväzu, ktorým sa stal Róbert Pukalovič?
Svoju misiu odštartoval dosť negatívne – kritikou hráčov a nelichotivými vyjadreniami. Nerád by som ich komentoval, ale veľmi rýchlo stratil rešpekt druhej strany a verejnosti. Rýchlo dokázal urobiť to, čo jeho predchodcom trvalo roky. Generálny sekretár chce robiť dobrý marketing pre verejnosť a je paradoxné, že verejnosť stojí na druhej strane. Myslím si, že v takejto situácii dosiaľ hokej na Slovensku nebol.
Dostali ste od súčasného vedenia ponuku na post generálneho manažéra reprezentácie?
Áno. S Igorom Nemečkom sme sa stretli, ale moja odpoveď bola negatívna. Neviem si predstaviť, že by som volal hráčov do reprezentácie v situácii, v ktorej vyhlasujú, že nebudú spolupracovať a spájať svoje mená so zväzom. Je to však funkcia, v ktorej by som vedel byť v budúcnosti pre slovenský hokej prospešný.
Ako vnímate zrušenie galavečera Hokejista roka?
Situácia sa vyhrocuje, sú nové vyhlásenia. Zatiaľ sa to od kongresu len zhoršuje. Pripravujú sa zákopy a čoskoro môže nastať určitý stret. Je to prvý výsledok nespokojnosti a čím sa bude stupňovať, tým to bude horšie.
Čo by sa malo stať, aby obe strany našli spoločnú reč?
Keďže všetci deklarujú, že im záleží na slovenskom hokeji, bude si treba sadnúť a situáciu vydiskutovať. Možno to bude len interná diskusia, ktorá pomôže problém posunúť.
Neuvažovali ste, že budete prostredníkom v tejto neľahkej situácii?
Som tu ešte krátko. Nemal som čas hovoriť so všetkými ľuďmi, aby som mal na vec ucelený pohľad. Nemám na to ani mandát, aby som to riešil a rokoval. Nech to bude hocikto, treba situáciu riešiť v prospech hokeja.
V zámorí hokejisti viackrát štrajkovali. Viete si podobnú situáciu predstaviť aj na Slovensku?
Netreba podceňovať názor hráčov. Viem si to predstaviť, ale dúfam, že tak ďaleko to nezájde.
Považujete zloženie nového výkonného výboru za progresívne?
Je tam veľa neznámych mien. Naša skupina bola kritizovaná za to, že nemáme skúsenosti s funkcionárskou prácou. Tvrdili, že naše know-how nie je dostatočné na to, aby sme obsadili funkcionárske stoličky. Na druhej strane neznámi ľudia, ktorí doteraz nefigurovali v slovenskom hokeji alebo pôsobia v prvej či druhej lige sú už dostatočne fundovaní, aby rozhodovali o našom hokeji a zlepšovali ho. Je to zvláštne.
Narazil slovenský hokej na svoje dno?
Neviem, či je to dno. Ak budú pokračovať bojkoty, prípadne hráči odmietnu reprezentovať, veľmi rýchlo tam smeruje.
Je nereprezentovanie správna cesta, ktorou môžu hráči niečo zmeniť?
Je to skôr otázka pre nich. Podľa mňa cítia, že voľba bola neférová. Z tejto pozície majú možnosť zatlačiť na vedenie a prinútiť ho k zmene.
Kebyže ste boli aktívnym hráčom, bojkotovali by ste reprezentáciu?
Vždy bolo pre mňa ťažké povedať nie slovenskej reprezentácii. Ak by tomu predchádzalo stretnutie všetkých hráčov a dohodli sa na spoločnom postupe, bol by som toho súčasťou.
V čom je osoba súčasného prezidenta zväzu Igora Nemečka pre vašu skupinu neprijateľná?
Pred voľbou šlo o konkurenčný boj. Počas nej nám najviac prekážalo ako prebehla. Druhá strana tvrdí, že bola demokratická, čo sa dá akceptovať. My tvrdíme, že nebola férová. Férovosť a demokratickosť sú odlišné veci.
Ktorý zväzový prezident najviac pomohol slovenskému hokeju?
Pán Juraj Široký najviac posunul zväz dopredu. On spravil z toho firmu, dokázal zabezpečiť väčší objem peňazí, zastabilizoval zväz a z ekonomického pohľadu to bol krok vpred. Predtým to bolo nestabilné. Teraz je čas, aby sa urobil aj odborný krok dopredu a preto vznikla aj iniciatíva hráčov bývalej generácie.