Vladimír Vůjtek (67) si rýchle získal srdcia hokejových priaznivcov a jeho ľudský prístup si pochvaľovala drvivá väčšina hráčov. Po štyroch rokoch pri reprezentácii končí. Škoda, že nie tak, ako si to aj on predstavoval.
„Doma v Ostrave som veľmi túžil uspieť – dostať sa s mužstvom do štvrťfinále. Som sklamaný, že to nevyšlo. Rozhodli o tom najmä nevydarené zápasy v úvode turnaja,“ vravel pre slovenské médiá po poslednom stretnutí jeho zverencov v Ostrave, ktorý bol pre neho i posledný na lavičke národného tímu.
Ako ste prežívali posledný zápas v úlohe trénera Slovenska?
Tesne pred ním sme sa dozvedeli, že už nemáme šancu postúpiť do štvrťfinále. V takýchto momentoch je ťažké nachystať sa na zápas. Začali sme ho pod dojmom neúspechu – toho, že sme nesplnili cieľ. Od druhej tretiny sme sa dostali do hry a zdramatizovali sme stretnutie až do konca. Divákom sa muselo páčiť. Zápas bol veľmi kvalitný. Prehrali sme nešťastne, trochu náhodnou strelou.
Pociťovali ste pred stretnutím emócie?
Skôr sme všetci mysleli na to, že chceme vyhrať. Zvládnuť aspoň jeden duel so silným súperom. Boli sme k tomu blízko, no bohužiaľ sme dostali štvrtý gól do kabíny a nakoniec tesne pred koncom predĺženia rozhodujúci. Aj v poslednom vystúpení na šampionáte sa nás držala smola.
Aké pocity vo vás prevládajú po skončení turnaja?
Som sklamaný, že sme nepostúpili do štvrťfinále. Čakal som, že získame viac bodov a v play off nebudeme chýbať. Všetky naše zápasy boli podobné, vždy sme hrali natesno. Bohužiaľ, aj s teoreticky slabšími súpermi sme vyhrávali o gól. Štvrtý duel sme nezvládli a o gól prehrali. Inak sme aj so silnými súpermi odohrali dobré zápasy. Fíni nás porazili v posledných deviatich minútach, Rusi a Američania až v predĺžení.
Ktorý moment na šampionáte považujete za kľúčový?
Možno hneď prvý zápas s Dánskom. Od druhej tretiny sme mali jasnú prevahu a viedli tri dva. Nešťastne sme však vyhodili rukavicou puk do hľadiska a v oslabení dostali vyrovnávajúci gól. Bola to bodová strata hneď na úvod turnaja a do kabíny sa dostala nervozita. Samozrejme, kľúčový a rozhodujúci bol najmä štvrtý zápas s Nórskom. Odohrať štyri zápasy za päť dni je zložité, najmä keď v nich musíte hrať na doraz proti súperom, ktorí bránia. V troch súbojoch sme vydali veľmi veľa síl a proti Nórom nám potom chýbali. Aj preto sme prehrali. Bol kľúčový a rozhodujúci. Musím však zablahoželať Bielorusom. Urobili štrnásť bodov, čo je veľa. S takým ziskom sa postupuje do štvrťfinále.
Urobili by ste spätne pred alebo počas šampionátu niečo inak?
Samozrejme, vždy by ste urobili niečo inak, ale veľa by toho nebolo.
Čo hovoríte na mohutnú podporu z hľadiska vo všetkých siedmich stretnutiach?
Fanúšikovia boli vynikajúci. Počas každého zápasu naplnili halu do posledného miesta. Pre mužstvo to bolo skvelé. Niekedy obrovská podpora trochu zväzuje ruky. Najmä v úvode turnaja, keď hráči ešte nie sú zohratí a rozohraní. Niektorí hráči sa do prípravy zapojili na poslednú chvíľu, ďalší dokonca až v priebehu turnaja. Ťažko sa nám hľadala ideálna zostava. Možno sme doplatili na to, že sme nemali silných súperov hneď na úvod. Hráči by si v náročných zápasoch sadli. Vyžrebovanie však bolo vopred dané. Nemôžeme sa naň vyhovárať.
Ktorí hráči vás najpríjemnejšie prekvapili?
Nechcel by som hneď po turnaji hodnotiť hráčov, ale môžem povedať, že veľmi príjemne prekvapil Vlado Dravecký. Z mladších hráčov hral veľmi dobre Adam Jánošík, pre ktorého to bol prvý veľký turnaj a stíhal s ostatnými. Najlepší boli tí, ktorých sme odmenili – Jano Laco, Andrej Meszároš a Marián Gáborík. K nim by som pridal ešte Jula Hudáčka.
Najmä od Tomáša Tatara sa čakali góly. Prečo mu šampionát nevyšiel?
Od začiatku sa nechytil. Prišiel po siedmich náročných zápasoch Detroitu v play off, v nich sa veľmi vyšťavil. Do tímu sa zaradil rýchlo po vypadnutí, ráno prišiel do Ostravy a poobede už hral. Nemal to ľahké. Veľmi chcel mužstvu pomôcť, ale ruky mu nešli ako na predošlých šampionátoch.
Slováci sa na troch veľkých turnajoch (MS 2014, ZOH 2014 a MS 2015) neprebojovali do štvrťfinále. Budú to mať v budúcnosti stále ťažšie a ťažšie?
Bude to ťažšie. No v ostatných dvoch rokoch sme len tesne nepostúpili. O jediné miesto. Sme deviati ako vlani. Slovenský hokej sa momentálne pohybuje medzi siedmym a desiatym miestom na svete. Niekedy to vyjde – ako pred dvoma a troma rokmi, teraz zase dvakrát za sebou nie.
Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie na lavičke Slovenska?
Začalo sa obrovským úspechom. Slovensku doprajem, ale možno sa medaila nezopakuje najbližších desať či pätnásť rokov. Hokej sa uberá inde. Silné mužstva majú veľkú základňu a majú z čoho vyberať. Na medailové pozície sa preto bude presadzovať veľmi ťažko. Raz za niekoľko rokov poskočíte aj do semifinále a zabojujete o medailu.
Na ktorý moment budete spomínať najmenej rád?
Vlani sme mali blízko ku štvrťfinále. Hneď v prvom zápase sme prišli o víťazstvo nad Českom nešťastným gólom dve minúty pred koncom. V hokeji však teraz padajú najmä góly po dorážkach či tečoch. S Francúzskom sme potom viedli desať minút pred koncom tri jedna a prehrali sme. To sú nepríjemné momenty, ktoré mi ostanú v pamäti.
Čo budete robiť v najbližších dňoch?
Asi odpočívať. Šesť týždňov prípravy a ďalšie dva počas šampionátu v Ostrave boli psychicky veľmi náročné. Musím sa dať trochu dokopy.
Načítavajú sa športové výsledky...