Bronzový medailista z tohtoročného juniorského šampionátu Martin Réway však v pondelok prišiel do Popradu a od včera aj trénuje. Zatiaľ individuálne. Na suchu. „Už sa cítim oveľa lepšie ako pred týždňom. Vtedy som nemohol poriadne ani chodiť. Teraz už nohu pri pohybe takmer ani necítim. Len pri špeciálnych pohyboch ma v nej ešte pichne,“ prezradil 20-ročný talentovaný útočník, ktorý reprezentoval Slovensko na seniorských MS už vlani v Minsku.
Odkedy vás trápia bolesti?
Zranil som sa v druhom semifinálovom zápase v Třinci. Nastúpil som ešte aj v ďalších stretnutiach, ale bolesti ma výrazne limitovali. Postupne som už hrával takmer len v presilovkách a nakoniec ani v nich nie. Nebol som v stave, aby som mužstvu výraznejšie pomohol. Radšej nech hrajú tí, čo sú fit.
Viete odhadnúť, kedy sa pripojíte k spoluhráčom aj na ľade?
Neviem povedať, koľko času ešte potrebujem. No keď ma noha prestane bolieť, pôjdem na ľad. Najradšej by som bol, keby som mohol korčuľovať hneď. Možno to skúsim už tento týždeň.
Čomu ste sa venovali v posilňovni?
Pracoval som na bruchu, chrbte a rukách. Bol som to vyskúšať aj na bicykli, ale len veľmi zľahka.
Hovorilo sa, že do Popradu neprídete. Čo sa zmenilo?
Pôvodne sme s Janom Lacom nemali prísť, ale volal nám generálny manažér Otto Sýkora a vravel, aby sme sa pripojili k mužstvu. Keď sa náš stav zlepší, mohli by sme nastúpiť alebo aspoň trénovať. Rád som medzi chlapcov prišiel.
Šampionát sa uskutoční v Prahe a Ostrave. Je to pre vás rodáka z Prahy veľké lákadlo?
Samozrejme. Je skvelé, že mužstvo príde povzbudiť veľa fanúšikov zo Slovenska, bude sa tam cítiť ako doma. Chalani, ktorí zažili majstrovstvá sveta pred jedenástimi rokmi, hovoria, že v Ostrave bola skvelá atmosféra. Ak budem zdravotne v poriadku, veľmi rád by som šiel na šampionát. Aké mám šance? Stále nevieme, koľko chalanov sa k nám pridá zo zámoria. Bude len na trénerovi, koho si vyberie. Verím, že poskladá správny tím.
Aký najväčší zážitok ste si priniesli z vlaňajšieho šampionátu v Minsku?
Výnimočný bol hneď prvý zápas s Čechmi, keďže som sa narodil v Prahe. Bolo to pre mňa emotívne. Veľmi si vážim aj to, že som mohol byť pri rozlúčke Mira Šatana s kariérou. Zážitkov mám ozaj veľa.
V Minsku ste sa učili od Šatana. Od koho ste najviac získali v aktuálnej sezóne?
Počas sezóny som v Sparte hrával s Jardom Hlinkom, skvelým hokejistom. Snažil som sa od neho niečo odpozorovať. Hádam som sa niečo aj naučil. Bolo super hrať s takým skúseným hráčom.
Nastupovali ste na krídle. Cítite sa tam už istejšie než na pozícii centra?
V Sparte bráni ľavé krídlo, takže ja som hral na pravom. Možno by sa mi ľahšie hralo na centri, lebo na krídle si musíte inak nakorčuľovávať a menej často sa dostávate k puku. Uvidíme, ako to bude teraz v reprezentácii, kam ma tréner postaví. Minulý rok ma skúšal v strede, no potom ma posunul k Marcinkovi a Miklíkovi na krídlo.
Čo vám dala prvá seniorská sezóna v drese Sparty?
Hral som dosť veľa. V presilovkách som mal najväčší priestor na ľade zo všetkých hráčov v extralige, čo ma veľmi teší. Mali sme skvelého trénera Jandača i výbornú partiu v kabíne. Sezónu som si užil.
Prečo Sparta nezvládla semifinálovú sériu s Třincom?
Všetky zápasy sme si pokazili sami. Väčšinou sme nezvládli prvú tretinu. Od druhej sme boli v každom zápase lepší, no nestačilo to. Mohli sme vyhrať druhý duel v Třinci, ale domáci v závere vyrovnali a v predĺžení vyhrali. Ak by sme ten zápas dotiahli do úspešného konca, tak postúpime.
Po prvom zápase s Třincom vás z klubu nepustili medzi novinárov. Prečo?
Dostal som desiatku. Rozhodca si myslel, že hovorím s ním, no bolo to s protihráčom. Asi som to nemal spraviť. No keby ma pustili do mixzóny, ovládol by som sa. Viem, čo môžem a čo nie.