Jedno časové pásmo mení za druhé. Niet divu, Chabarovsk, v ktorom zarezáva prvú sezónu, oddeľuje od Číny len 30 kilometrov.
„Najmä minulý mesiac bol extrémne náročný. Na domácom ľade sme odohrali jediný zápasy, zvyšný čas sme strávili na cestách,“ popisuje neľahký hokejový život pri rieke Amur jeden z najskúsenejších hráčov vo výbere Vladimíra Vůjtka, ktorý hrá v Banskej Bystrici o trofej zo Slovakia cupu.
Amuru sa v tejto sezóne nedarí, uzatvára tabuľku Východnej konferencie KHL. Prišli ste si do reprezentácie po lepšiu náladu?
V prvom rade som prišiel unavený. Veľmi som sa však tešil na chalanov, ktorí ma vždy dobre naladia a dodajú mi energiu. Zrejme aj preto som pozvánku do národného tímu nikdy neodmietol. Verím, že aj tentoraz mi dobrá atmosféra v reprezentácii pomôže.
Vzdialenosť z Chabarovska na Slovensko presahuje 6-tisíc kilometrov. Ďaleko to máte počas sezóny aj ku každému súperovi. Ako zvládate náročné presuny?
Nie je príjemné, keď precestujete celý deň. Aj teraz vlastne ešte spím (smiech). Predsa len, v Chabarovsku je o deväť hodín viac a tak sa musím vyrovnávať s veľkým časovým posunom.
Rátali ste pred prestupom do Chabarovska s extrémne náročným cestovaním?
Tušil som, že to nebude jednoduché. Až s takým náporom som však nepočítal. Keď potom vystúpite z lietadla a prídete si po ďalšiu prehru, ste samozrejme deprimovaný. Čím viac sa chýli sezóna k záveru, tým to zvládam horšie.
Ako znáša systém lietadlo – zápas – lietadlo váš organizmus?
Niekedy sa mi na zápas pripravuje naozaj ťažko. Urobím síce všetko, čo mám, no do absolútnej pohody sa aj tak nedostanem. Hlava je inde, nohy neposlúchajú. Telo si skrátka pýta spánok, čo sa v zápase musí prejaviť.
Ako by ste okomentovali vaše tohtosezónne výkony?
Vždy to môže byť aj lepšie. Nemám sa čím chváliť.
Oľutovali ste už prestup do Chabarovsku?
Občas som sa k tejto myšlienke uchýlil. Ovplyvňuje ma aj zlá situácia rubľa, ktorého hodnota šla výrazne nadol. Keďže nás ním platia, zarábame aj o 40 percent menej, čo nás rozhodne neteší.
Atmosféra v mužstve zrejme tiež nie je prajná…
Samozrejme, na oslavy nemáme dôvod. Neuniklo nám, že aj ľudí na tribúnach akosi ubudlo. Tí, ktorí chodia, sú však vďační za každé víťazstvo. V Chabarovsku totiž nie je žiadny iný šport a tak si hokej veľmi vážia.
Viete sa aspoň počas voľného času trochu odreagovať od každodenného náporu na psychiku?
Chabarovsk je 700-tisícové mesto, dá sa v ňom zahnať nuda. Z času na čas vybehneme spolu s Rasťom Špirkom a Marcelom Haščákom na večeru. Väčšinou však využijeme voľné chvíle na oddych a v spoločnosti rodín.
Ponorková choroba vám teda s dvojicou krajanov nehrozí?
Myslím, že nie. Aj keď minulý mesiac bol veľmi náročný. Na domácom ľade sme odohrali jediný zápas, zvyšný čas sme strávili na cestách. Času sme spolu strávili neúrekom.
Dýcha sa vám v ďalekej cudzine po boku krajanov ľahšie?
Jednoznačne, bez nich by to tu bolo omnoho náročnejšie. Najmä zo začiatku som sa presvedčil o tom, že ich prítomnosť je pre mňa veľkou výhodou. Všetko, čo sme potrebovali, sme vybavovali spolu.
Na reprezentačnom zraze ste sa po dlhšom čase zvítali aj s niekdajšími spoluhráčmi z bratislavského Slovana. Sledujete, ako si počínajú?
Samozrejme. Väčšinou však hrajú o tretej či štvrtej hodine ráno chabarovského času a tak si pozriem len výsledky. Priznám sa, že žiadny ich zápas som nevidel – až na náš vzájomný (smiech). Som trochu prekvapený, že Slovanu uniká play off. Na začiatku sezóny mal dobrý tím a očakával som, že do vyraďovacej časti postúpi s prehľadom. Výsledky sú však iné a chalani sa postupne dostali pod veľký psychický tlak. Taký je však hokej, ťažko v ňom niečo predpovedať.
Zostali ste s niektorým zo slovanistov v kontakte?
Často som si písal s Mišom Vondrkom, ktorý však medzičasom prestúpil do Sparty. Zvykli sme preberať situáciu v oboch kluboch, občas sme sa jeden druhému posťažovali. Na prestup do Sparty ma ale neprehováral. Aj keď musím priznať, že spoluprácu, ktorá nám v Slovane skvele fungovala, by som si opäť zopakoval. Dúfam, že sa v budúcnosti opäť stretneme v nejakom tíme.
Do Banskej Bystrice prišla aj dvojica nováčikov. Ako ste medzi seba prijali Petra Cehlárika s Christiánom Jarošom?
Veľa času na zvítanie sme nemali. Stihli sme si len podať ruky. Napriek tomu, že obaja dosiahli v tomto roku skvelé úspechy, prišli na zraz veľmi skromne.
V ruke držíte vstupenky. Budete mať v hľadisku banskobystrického zimáka rodinnú podporu?
Ale áno, najmä v sobotu sa prídu pozrieť viacerí známi. Nebude chýbať ani manželka so synom.