Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Turnaj vo Viedni, počas ktorého si po prvý raz oblečie seniorský dres olympijského tímu, berie ako ďalší veľký krok v kariére. „Pozvánku do reprezentácie som nečakal. Vnímam ju ako zadosťučinenie. Veľmi sa teším. Najprv som si myslel, že budem na turnaji v Banskej Bystrici. Zmenilo sa to, ale to vôbec nevadí. Pre nás mladých chalanov je jedno, v ktorom výbere sa predstavíme. Dôležitá je šanca zahrať si za mužov,“ vysvetľuje talentovaný hokejový útočník Pavol Skalický (19).
Čo je pre vás teraz najlákavejšie?
Veľmi sa teším na premiéru v seniorskom reprezentačnom drese. Bude to pre mňa niečo nové. Zároveň som rád, že sme sa opäť stretli s viacerými chalanmi z reprezentačnej dvadsiatky. V takom zložení, ako sme hrali v Kanade, sa už totiž asi nikdy neuvidíme.
Aké máte ambície na turnaji vo Viedni?
Chcem sa ukázať čo najlepšie. Zahrať aspoň tak, ako na majstrovstvách sveta do dvadsať rokov. Samozrejme, pokúsime sa urobiť aj dobrý výsledok. Pre nás všetkých, čo sme tu, to bude dobrá skúsenosť. Nemôžem nič stratiť, len získať.
S kým ste sa o nominácii do národného tímu rozprávali najprv?
Najskôr som poslal správu agentovi. Potom otcovi, najbližším a rozoberal som to aj s kamarátmi. Samozrejme, nechýbala ani debata so spoluhráčom z Örebra Julom Hudáčkom.
Pred odchodom do Švédska ste hovorili, že od neho očakávate v úvode pomoc. Podporil vás?
Pomáha mi najmä s jazykom. Čo potrebujem, to mi preloží. Najviac mi je však nápomocný mladý Čech Lukáš Vopelka, ktorý je so mnou skoro stále. Som mu za to veľmi vďačný, inak by som bol stratený. Už sa učím angličtinu, aby som bol čo najviac sebestačný. Čosi som vedel aj pred príchodom do Švédska, ale nebol som zvyknutý rozprávať – a prejavilo sa to.
Ako si zvykáte na prostredie v novom klube?
Sú tam skvelé podmienky. Hneď po týždni som si na všetko zvykol. Mesto je pekné, ľudia v ňom žijú hokejom. Jedným slovom paráda. Dúfam, že na skúške uspejem a v klube si ma nechajú.
Kto vám ukázal mesto?
Obaja, Julo aj Lukáš. Ešte sme ho príliš nestihli pobehať. No už viem, kam sa mám ísť najesť, nakúpiť a podobné veci. To mi zatiaľ stačí.
Aká je vaša pozícia v tíme?
V juniorke hrávam veľa. Nastupujem pravidelne v prvej formácii, hrávam v presilovkách aj oslabeniach. Uvidíme, kedy sa dostanem do prvého tímu. Najväčší problém je asi moja rečová bariéra. Keď ju odstránim, verím, že dostanem šancu.
Bavili ste sa o tom aj s trénerom?
Áno, bol so mnou Lukáš a prekladal mi. V klube sú so mnou spokojní, prekáža im len ten jazyk. Zlepší sa to a bude dobre.
Nečakali ste, že dostanete príležitosť už aj medzi seniormi?
Už pred príchodom som vedel, že začnem v juniorke, aby som si zvykol na iný štýl hokeja. Trénujem aj s áčkom, ale zápasy zatiaľ hrávam len za juniorku. Aspoň mám dostatok priestoru na ľade. Cítim sa stále lepšie. Hrá sa tu hore-dole. Na Slovensku som bol zvyknutý na defenzívny systém. Vo Švédsku sa to veľa otvára, teda aj prepadáva a hrá do tela. Páči sa mi aj to, že sa veľa korčuľuje. Vyhovuje mi to.
Boli ste sa aspoň pozrieť na zápasoch prvého tímu?
Áno, bol som zatiaľ na dvoch. Vždy je plný zimák, panuje tam skvelá atmosféra. Bol som aj na stretnutí, po ktorom vybehol Julo na ľad na bežkách. Vie divákov poriadne zabaviť.