Aký dôležitý je svetový šampionát do dvadsať rokov pre mladých hráčov?
„Je to hraničný medzník. Vravieť v tejto súvislosti prognózy o hviezdach je veľmi citlivé. Slovenskí mladíci dosiahli po dlhšom čase skvelý úspech, zaslúžia si veľké uznanie. Šampionát zvládli perfektne, za čo patrí vďaka hráčom i realizačnému tímu. Nesmierne si vážim, čo dosiahli, je to však len prvý krok,“ vraví veľaskúsený tréner Július Šupler.
Viedol seniorskú i juniorskú reprezentáciu, pôsobil v zámorí, Česku, Bielorusku i Rusku, môže porovnávať. Koučoval a formoval viacerých talentovaných chlapcov, z ktorých sa stali hviezdy svetového hokeja: Žigmunda Pálffyho, Miroslava Šatana, Mariánov Gáboríka a Hossu, Ľubomíra Višňovského, Zdena Cháru.
Môžu mať v Martinovi Réwayovi, Denisovi Godlovi, Petrovi Cehlárikovi, Mislavovi Rosandičovi, Pavlovi Skalickom, prípadne niektorých iných, nasledovníkov?
„Môžu. Svet ich už registruje. Ako ďaleko sa dostanú, rozhodne ich charakter, morálny profil, pracovitosť, náročnosť voči sebe, trpezlivosť a odolnosť. Aj to, akých ľudí majú okolo seba – agentov, manažérov, či dostanú šancu hrať za mužov a v akom klube, či sa uplatnia v seniorskej reprezentácii. Aj keď niektorých už draftovali kluby NHL a niektorých draftujú, je to len začiatok. História pozná prípady, keď sa ani jednotky draftu, čo je veľmi zaujímavá pozícia, neuchytili. A naopak, v NHL zažiarili hráči, ktorí draftom neprešli. Zdeno Chára v juniorskej kategórii herne nezaujal, ale neutíchajúcou vôľou a obrovskou pracovitosťou sa vypracoval až na najlepšieho obrancu NHL,“ prízvukuje 64-ročný rodák z Popradu.
Slovenská reprezentácia do 20 rokov mala premiéru medzi elitou na svetovom šampionáte juniorov v sezóne 1995/1996. Prvá sa prebojovala do A-kategórie MS, preto sa jej štart v americkom Bostone a okolí očakával s veľkým záujmom. Udržala sa – a odvtedy stále hrá v najsilnejšej konkurencii. Desať hráčov z vtedajšieho výberu trénerov Františka Hossu a Rudolfa Uličného sa postupne prepracovalo do NHL: obrancovia Richard Lintner, Radoslav Suchý, Ľubomír Višňovský, útočníci Jiří Bicek (vyhral Stanley Cup), Ivan Čiernik, Michal Handzuš (vyhral Stanley Cup), Vladimír Országh, Radovan Somík, Ľubomír Vaic, Richard Zedník.
„Rád si na to spomínam, bol som vedúcim slovenskej výpravy. Čo meno, to iný príbeh, ale základom boli vlastnosti, ktoré som naznačil. Hráčski agenti si vôbec nevšímali subtílneho Ľuba Višňovského, krúžili okolo iných. Vraj na obrancu NHL nemal fyzické parametre. Aj negatívna skúsenosť môže inšpirovať, ak ide o inteligentného hráča. Ľubovi som dal príležitosť medzi mužmi. Využil ju – a dodnes sa ukážkovo uplatňuje v NHL. Nevysoký Martin Réway takisto potvrdzuje, že má veľký potenciál. Páčilo sa mi, ako hral pre kolektív. Keď som sledoval, ako si v závere zápasu o bronz, keď Švédi odvolali brankára, obhodil súpera bekhendom a časovaným oblúčikom prihral voľnému Koyšovi, pripomenul mi Pálffyho kúsky. Žigo sa díval do hľadiska, no vzápätí vyčaroval takú prihrávku, že na gól stačilo nastaviť len hokejku,“ dodal Šupler.
Aj Ota Haščáka, bývalého československého i slovenského reprezentanta, v súčasnosti skauta klubu NHL New York Rangers, výkony Slovákov príjemne prekvapili. „Na vrcholnom juniorskom podujatí hrali s veľkým oduševnením. Šampionát hostili Montreal a Toronto, chlapci zažili najhokejovejšie prostredie na svete. Hrať pred dvadsaťtisícovou kulisou je neuveriteľný zážitok, úžasná motivácia. Po dlhých rokoch som pri hokeji opäť pociťoval hrdosť na to, že som Slovák, bol to balzam na dušu. Pozorne sledujem mládežnícky hokej doma i v zahraničí. Nie sme tretí najlepší na svete, ale bronz si chlapci za nadšené výkony zaslúžili. Je to dobrý základ, od ktorého sa dá odraziť k zaujímavej kariére. Posunie ich k nej tvrdá práca, osobná statočnosť aj trochu šťastia.“