S klubom, kde pôsobí aj slovenský brankár Július Hudáček, sa dohodol na dvojmesačnej skúške, počas ktorej zabojuje o miesto v tíme. „Veľmi sa do Švédska teším. Je to pre mňa nová výzva. Dúfam, že sa uchytím a budem pravidelne hrávať za prvý tím,“ tvrdí Pavol Skalický, strelec víťazného gólu v súboji o tretiu priečku na juniorských hokejových MS.
Mysleli ste pred posledným duelom na šampionáte na to, že vám môže dobrý výkon uľahčiť adaptáciu v Örebre?
Nie, skôr som vnímal, že je to môj posledný zápas v mládežníckej kategórii. Chcel som si ho čo najviac užiť a vyhrať. Podarilo sa, máme bronzové medaily a som nesmierne šťastný. Či mi výkon a gól pomôžu? Neviem. Nechám sa prekvapiť. Hádam áno. V klube sa však určite rozhodnú najmä podľa toho, aké výkony budem podávať na tréningoch a v zápasoch. Chcem najmä ukázať, čo vo mne je.
Už ste sa skontaktovali s krajanom Júliusom Hudáčkom?
Zatiaľ som s ním nehovoril, ale volal s ním agent, ktorého máme spoločného. Vie, že začiatkom budúceho týždňa prídem, Dúfam, že mi trošku pomôže. V úvode budem asi dosť stratený.
Prečo ste si vybrali práve Švédsko a Örebro?
Chcel som si vyskúšať zahraničie a Örebro prišlo s veľmi dobrou ponukou. Uvidíme, ako to celé dopadne. Musím sa ukázať v dobrom svetle, aby si ma tam nechali.
Návrat do Košíc vás nelákal?
V Košiciach som sa cítil veľmi dobre, mal som tam výborné podmienky. Chcem však vyskúšať niečo nové. Kto neriskuje, nič nezíska. Všetko vybavoval agent, dúfam, že na mňa nebude nik nahnevaný. V Košiciach som dostal v mladom veku šancu, vyhral som tam seniorský titul a na toto obdobie mi ostanú len dobré spomienky.
Čo ste si doniesli z Kanady na pamiatku?
Len pár tričiek a nejaké drobnosti. Balil som sa narýchlo, takže ani neviem, či som všetko doniesol domov. Medaila je však jednoznačne najdôležitejšia.
Viete už, kde si ju vystavíte?
Zavesím si ju v izbe na klinec spolu s dresom. Do Švédska si ju iste brať nebudem, ešte by som ju stratil (smiech).
V čom tkvel základ vášho úspechu na šampionáte?
V kolektíve. S dobrým kolektívom môžete dokázať veľa. Mali sme výborného brankára v top forme. Podržal nás v rozhodujúcich okamihoch. Tréner nás vedel pripraviť i vhodne motivovať.
Mnohí snívajú o tom, zahrať si v Kanade pred plným hľadiskom. Aké to bolo?
Sú tam skvelí fanúšikovia, príjemní ľudia. Žijú hokejom. Aj keď sme hrali s Kanadou, priali nám, aby sme odohrali dobrý zápas. Skvelá atmosféra vládla najmä počas súboja s domácimi. Doprial by som to každému. Mali sme zimomriavky.
Ktorý moment bol na turnaji najnáročnejší?
Asi spamätať sa z vysokej prehry s Kanadou. Boli sme psychicky dole, ale tréner nám vravel, že máme za sebou len jeden zápas a turnaj sa ešte len rozbieha. Potom nás už posúvalo hore každé jedno víťazstvo. Po semifinále sme sa rýchlo otrepali a veľmi chceli medailu. Vydali sme zo seba všetko, podarilo sa to a je to nádherné. Kanaďania vyhrali titul zaslúžene, podávali špičkové výkony v každom zápase a potvrdili úlohu favorita.
Aký je to pocit, streliť víťazný gól v boji o medailu?
Perfektný. Bol to rozdielový gól, hoci do konca zápasu ostávalo ešte veľa času. Veril som, že to ubránime, lebo defenzívu sme mali na turnaji dobre prepracovanú. Vedeli sme, že ak dáme viac ako dva góly, tak môžeme zápas vyhrať. Podarilo sa. Gólom do prázdnej bránky sme ešte prikrášlili výsledok. V poslednom dueli som nastupoval v útoku s Maťom Réwayom. Radosť s ním hrať. Maťo je top hráč a hrá sa s ním veľmi ľahko. Perfektne hádže prihrávky. Vie nájsť spoluhráča aj tam, kde by ho iní nenašli a výborne predvída hru.