„Považujem ho za svoj tretí najväčší úspech: po zlate so slovenskou reprezentáciou na MS v Göteborgu 2002 a titule so Zlínom v českej extralige v roku 2004. Doplnil som si medzinárodnú vitrínu,“ uviedol skúsený kouč. Vo výpovediach priblížil cestu za medailou. Juniori ju získali po šestnástich rokoch.
O formovaní mužstva
Pracovali sme s vybranými hráčmi päť mesiacov. Tých, čo máme v projekte dvadsiatky, sme dokonale poznali, ďalších sme pozvali zo zahraničných líg. Niektorí očakávania splnili, niektorí nie. Som veľmi šťastný, že práve chlapci, ktorí prišli z projektu a mali v tíme defenzívne úlohy, s brankárom Godlom odviedli gro práce. A keď sa pridali ďalší, zápasy nám vyšli – a vyústilo to nečakanou bronzovou medailou. Keby mi niekto pred šampionátom povedal, že ju donesieme, že vyhráme nad Švédmi, Fínmi, Čechmi – neveril by som. Dosiahli sme veľké víťazstvá. Aj preto snímam klobúk pred chlapcami.
Čo bolo na šampionáte najťažšie
Začali sme šokujúcou prehrou 0:8 v prvom zápase proti Kanade. Dať dohromady devätnásťočných chlapcov po takomto debakli nie je ľahké. Porozprávali sme sa s nimi, v takej situácii predsa potrebujú počuť aj vľúdne slová. Veď ani nie o 24 hodín nás čakal zápas proti Fínom, obhajcom titulu. Víťazstvo nám veľmi pomohlo. Keď zdoláte majstrov sveta, sebavedomie stúpne. Keď sme zvládli aj veľmi dôležitý zápas proti Nemecku, vedel som, že bude dobre. Stačil nám síce bod, no keď musíte, spravidla to býva najhoršie.
O motivácii po výprasku
Otočil som to. Chlapcom som povedal, že sa nečudujem, že sa trochu zľakli búrlivého prostredia a zaplnených tribún. Niektorí dovtedy videli červený kanadský dres len v televízii. Ospravedlnil som ich a ubezpečil, že po zlom začiatku môže prísť lepší koniec. V juniorskom hokeji je výhoda, že čo tréner mužstvu nastaví – systém, taktiku, organizáciu hry – tomu hráči uveria. Pokyny splnia do bodky. Nevyskytol sa nijaký problém, ani ľudský, ani športový. S mužstvom bolo radosť robiť. Toľko mítingov, koľko sme mali tento rok s chlapcami, som ešte neabsolvoval. Čo sa týka psychológie, pomáhal mi aj Peter Bielik. Mali sme konferenčné videohovory na diaľku.
O brankárskej jednotke
Mal som jasno, že ňou bude Denis Godla. Oznámil som mu to. Rozprával som sa s ním, vedel, že má takúto pozíciu. Skôr som riešil dilemu dvojky a trojky.
O troch dôvodoch úspechu
Brankár Denis Godla. Výborná obrana a veľmi dobrá hra v oslabeniach. Tímovosť tímu.
O porovnaní s vlaňajškom
Na predchádzajúcom šampionáte sme mali viac individualít: Réwaya, Daňa, Kolenu, Lužu, Grígera, Luntera. Tím bol silnejší, v extralige získala dvadsiatka devätnásť bodov. Mali sme vyššie očakávania, že niečo dosiahneme. Čo nevyšlo vlani, prišlo teraz. Pomohlo nám, že sme v skupine skončili tretí a šli na Čechov. Zápas o bronz proti Švédsku sme brali ako bonus.
O zápase s Českom
Chlapci si na Čechov viac verili, z Rusov, ktorí tiež prichádzali do úvahy, mali väčší rešpekt. Nijaký český komplex sme si nepripúšťali. Prehecovanosť v zmysle poďme na nich som nepobadal. Akurát sme mužstvu prízvukovali, že Slováci spravidla prehrali zápasy s Českom aj preto, lebo ich brali ako prestížnejšie. Česko bol pre nás súper ako každý iný. V príprave sme ho zdolali, vedeli sme, že ak to zopakujeme vo štvrťfinále, môžeme dosiahnuť historický úspech. Štvrté miesto som za taký považoval.
O budúcnosti medailistov
Uvediem ju na jednom príklade. Godla je dnes v Kanade obrovská hviezda. Určite by dostal šancu v nejakom veľkom klube. Verím, že Slovan ho zapracuje do mužstva, no obávam sa, aby viacerí nešli naspäť do juniorských súťaží. Pokiaľ sa tak stane, je to krok späť. Už by ich kluby mali zabudovávať do extraligových tímov. Príležitosť by mali dostať všetci. Buď ju potvrdia, alebo nie. Z minulého mužstva sa v slovenskej extralige uchytili viacerí, prial by som to aj aktuálnym medailistom.
Kedy príde ďalšia medaila
Neviem to odhadnúť, no nečakám, že medaila príde skoro. A to nie som pesimista, ale realista. V porovnaní s hokejovými veľmocami máme oveľa užšiu základňu. My máme jedného Réwaya – a vidíme, aký je oňho záujem. Kanada má takých Réwayov desať, jedenásť – a ľade je to vidieť. S Kanadou sa nemôžeme porovnávať, hoci nám vyšiel husársky kúsok.
O najväčšom zážitku
Bol ním záver zápasu proti Švédsku, keď už bolo jasné, že vyhráme. To som už aj bol v eufórii, prežíval som obrovskú radosť z medaily. Keby ste videli Švédov na tréningu, ako korčuľovali, aké mali individuálne zručnosti… A na nás nestačili. Kým sme nedali štvrtý gól, mal som o výsldeok veľké obavy. Videl som záver semifinále Rusko – Švédsko, Švédi v poslednej minúte vyvinuli veľký tlak. Veľkým športovo-spoločenským zážitkom sa stal celý šampionát. Už som s hokejom niečo prešiel, no v Kanade je športom číslo jeden. Vidieť to na každom kroku – a nielen na štadiónoch. Keď sme sa niekde objavili v slovenských dresoch alebo súpravách, ľudia nás zdravili, neraz požiadali o fotografiu. Chlapci si pripadali ako hráči NHL.
O najbližšej budúcnosti
Budem napomáhať ďalším mládežníckym reprezentáciám, ako najlepšie viem. Popri tom už budem hľadať hráčov do reprezentácie dvadsiatky na budúci rok. Z tohto tímu môžu hrať v nej štyria: Radovan Bondra, Erik Černák, Christián Jaroš, Matúš Sukeľ.