Zverencom Ernesta Bokroša pred juniorským šampionátom veril málokto. Cieľ si stanovili dosiahnuteľný – vyhnúť sa bojom o záchranu. Tajne dúfali, že sa postarajú o nejaké prekvapenie a vo štvrťfinále čo najviac potrápia favorizovaného súpera.
Po výprasku od Kanady (0:8) ich mnohí kritizovali a takmer nik im neveril. Čo nasledovalo potom, iste dobre viete. S veľkou dávkou šťastia, ale najmä odhodlania a srdca zdolali Fínov. Slovensko našlo novú brankársku modlu. Denisa Godlu. Pred štvrťfinále vystupovali chlapci sebavedomo. Tak ako to u nás nebýva zvykom.
Kapitán Martin Réway už pred odchodom do Kanady hovoril, že mužstvo tam nejde kvôli jednému zápasu. Chce ich vyhrať viac. Pred derby s Českom sa k nemu pridali spoluhráči. „Favorit? Skôr my. Na Čechov si veríme. Pôjdeme do zápasu s úsmevom a na ľade necháme všetko,“ vravel Róbert Lantoši.
Platilo to do posledného písmenka. Mladíci pridali k vynikajúcemu brankárovi a veľmi dobre fungujúcej obrane zlepšenú ofenzívu a Čechov poslali domov s nulou.
V semifinále s Kanadou nemali Godla a spol. nárok. Súper je kvalitatívne o niekoľko poschodí vyššie a zápas bral veľmi vážne. Keď sa k tomu pridalo pár zbytočných pripísknutí arbitrov pre domácich, ktorí to vôbec nepotrebovali, rezultát bola prehra 1:5. Výsledok azda až príliš krutý, berúc do úvahy, že v závere druhej časti ešte Slovensko prehrávalo len o gól.
V boji o bronz ukázali mladí Slováci to, čo ich zdobilo počas celého turnaja. Srdce, vôľu a obrovského tímového ducha. Na turnaji zdolali výbery silných hokejových krajín Fínska, Česka a Švédska. Preto netreba pochybovať o tom, že si tú placku, ktorá má pre nich väčšiu cenu než zlato, zaslúžili. Veľmi.