„Postup do semifinále je veľká vec pre nás i celé hokejové Slovensko. Naposledy sa to juniorom podarilo ešte v roku 2009. Naším základným cieľom bolo postúpiť zo skupiny do štvrťfinále, ale veľmi sme túžili dokázať čosi viac. Dostať sa do semifinále je paráda. Zabojujeme o medaily. Necháme na ľade všetko. Všetci veríme, že sa domov nevrátime s prázdnymi rukami,“ tvrdí jeden z lídrov mužstva Peter Cehlárik.
Stihli ste postup medzi najlepšiu štvorku trošku osláviť?
Len v kabíne a tie chvíle som si príliš neužil. Keď som prišiel do šatne, zakričali sme si víťazný pokrik a hneď som musel ísť na dopingovú kontrolu, kde som sa zdržal. V hoteli sme už nijako zvlášť neoslavovali, no samozrejme, naša radosť bola obrovská. Všetko však platilo len do piatkovej polnoci. Od sobotňajšieho rána sme už plne mysleli len na najbližší duel – semifinále s Kanadou.
Kedy sa vám po stretnutí podarilo zaspať?
Viacerí sme mali problém zaspať. Mne sa to podarilo okolo jednej, pol druhej v noci. Takýto zápas sa vám dlhšie premieta v hlave, stále máte v sebe emócie.
Pred zápasom s Českom ste všetci pôsobili veľmi sebavedomo. Z čoho vaše sebadôvera pramenila?
Potešilo nás, že sme vo štvrťfinále hrali s Čechmi a nie Rusmi. S Českom sa lepšie poznáme, hrávame proti sebe častejšie prípravné zápasy a verili sme si proti nim. Povedali sme si, že do zápasu pôjdeme bez veľkého rešpektu, naopak so sebadôverou. Presne tak vyzeral celý náš deň pred zápasom a pomohlo nám to aj na ľade.
Čo bolo v zápase kľúčové?
Zachytili sme úvod, nedostali zbytočný gól. Začiatok bol síce opatrný, ale nám to vyhovovalo. Robili sme málo chýb a po strelenom góle sme sa upokojili. Keď sme aj nejakú chybu urobili, tak nás opäť podržal Denis Godla v bránke.
Aký veľký podiel má na výsledkoch práve v pohode chytajúci brankár?
On je ten hlavný dôvod, prečo sme ešte stále v hre. Je naším kľúčom k úspechu. Od zápasu s Fínmi sa na neho môžeme stále spoľahnúť. Vďaka nemu sme severanov zdolali.
V oslabeniach ste stále dostali jediný gól.
Úspešnosť máme už cez 92 percent, čo je vynikajúce. Chalani z tretej a štvrtej päťky odvádzajú v oslabeniach perfektnú robotu. Hrajú obetavo, blokujú strely a tiež obrovskou mierou prispievajú k nášmu úspešnému vystúpeniu na šampionáte. Proti Česku bolo ich prácu jednoznačne vidieť.
Šesť minút pred koncom ste strelili dôležitý druhý gól. Ako ste ho videli?
Vyhrali sme vhadzovanie v útočnom pásme, obranca posunul puk na Roba Lantošiho a ten mi to poslal pred bránku. Už prvá strela mala ísť dnu, ale nevadí, beriem aj gól z druhej šance (smiech). Bol dôležitý, Česi sa dostali pod ešte väčší tlak. Už som skóroval aj v play off švédskej ligy, ale toto bol doposiaľ azda môj najdôležitejší.
Nesiete si z Montrealu niečo na pamiatku?
Vlastne nič, budú mi stačiť spomienky. Všetci dúfame, že si privezieme niečo cenné z Toronta.
Pripravili ste si so spoluhráčmi na posledné dva zápasy nejaké špeciálne účesy alebo farebné prelivy?
Vôbec nie. Také veci sme robili, keď sme boli mladší. Skôr zotrváme pri dodržiavaní našich rituálov, ako je napríklad rovnaká rozcvička pred zápasom.
Aký bol sobotňajší presun do Toronta?
Z Montrealu sme odchádzali hneď ráno, let trval len hodinku a bol bezproblémový. Ubytovali sme sa v krásnom hoteli v centre mesta. Štadión máme len päť alebo desať minút pešo. Zatiaľ sa nám tu všetko páči. Aréna je trošku menšia než v Montreale, ale atmosféra bude určite rovnako búrlivá. Zahrať si tu – to je splnený sen!
Čo vymyslíte proti Kanade?
Bude to iný zápas ako prvý v skupine, ktorý sme prehrali vysoko 0:8. Vtedy sme hrali nervózne a odvtedy sa naša hra zlepšila. Musíme si najmä viac veriť a zachytiť začiatok. Keď proti nim nastúpite odovzdane, nemôže to dopadnúť dobre. Majú za sebou obrovskú podporu ľudí. Keby sme odohrali dobrú prvú tretinu, mohli by sme mať nejaké šance. Chceme hrať zodpovednejšie, prehusťovať stredné pásmo a čakať na šance z protiútoku. Musíme sa viac tlačiť do bránky, lebo proti Kanade sme mali veľmi málo striel.