„Nepôjde o výkony jednotlivcov. Dôležité je, aby sme fungovali ako mužstvo,“ konštatuje útočník Pardubíc Radoslav Tybor (25).
V akej nálade prichádzate do národného mužstva?
Do reprezentácie chodím vždy s dobrými pocitmi. Každý sa sem dostal vďaka výkonom, ktoré predvádza vo svojom klube. Pre každého je to zadosťučinenie.
Na zraz ste prišli s napuchnutým nosom. Čo sa stalo?
V poslednom zápase pred prestávkou – v derby s Hradcom Králové – som dostal hokejkou do tváre.
Výkony v klube vás predurčujú aj na ofenzívneho lídra reprezentácie. Trúfate si?
Bodovú produktivitu odo mňa očakávajú v Pardubiciach a iné to nebude ani v reprezentácii. Úlohu lídra som rád prijal v klube a rovnako ju prijmem aj v národnom tíme.
S čím budete po turnaji vo Švajčiarsku spokojný?
Nepôjde tam o výkony jednotlivcov, aj keď na každom turnaji niekto vyskočí. Dôležité je, aby sme fungovali ako mužstvo. Keď sa nám podarí zvíťaziť v oboch dueloch, bude to najlepšie.
Pardubice sú aktuálne na šiestej priečke. Ako vnímate doterajšiu sezónu?
Bodovo sa mi darí výborne, ale mužstvo má výkyvy. Najmä zápasy u súperov nám nevychádzajú podľa predstáv. Často dostaneme na začiatku dva-tri rýchle góly a potom stratu ťažko doťahujeme.
Čomu vďačíte za bodovú produktivitu?
Dostávam veľa priestoru na ľade a výborne si rozumiem so spoluhráčmi z útoku. Lukášovia Radil a Nahodil sú skvelí korčuliari, dokážeme si na ľade vyhovieť. Hráme všetky presilovky a tréneri to stavajú na nás troch. Máme pozitívne ohlasy. Diváci dokonca tvrdia, že už dlho nevideli podobnú formáciu.
Myslíte aj na individuálne štatistiky?
Každý hráč má v podvedomí aj svoje osobné méty. V kolektívnom športe to je druhoradé. Mužstvo máme výborne poskladané a v sezóne môžeme ísť vysoko. Cieľom je postúpiť do štvrťfinále a potom ísť čo najďalej.
Vyhovuje vám náročné hokejové prostredie je v Pardubiciach?
Je neskutočné! Na každý zápas chodí osem až deväťtisíc divákov. Už niekoľko hodín pred domácimi súbojmi je vidieť fanúšikov v dresoch či šáloch. Keď hráme horšie, aj zapískajú. Vždy od nás očakávajú kvalitný výkon a my sme tam na to, aby sme im ho predviedli.
V zmluve máte klauzulu, že v prípade zahraničnej ponuky môžete odísť. Prišla už nejaká?
Nejaké ponuky som mal, ale žiadna ma nezaujala natoľko, aby som odišiel. V Pardubiciach sa nemôžem na nič sťažovať. Pre mňa je podstatné, že sa tam môžem dosýtosti vyhrať. Chcem si spraviť meno a potom sa posunúť ďalej. Kým budem hráčom Pardubíc, spravím všetko pre ich úspech.
Pred sezónou prišiel do Pardubíc aj Tomáš Marcinko. Pomohli ste mu v začiatkoch?
Hneď ako dostal ponuku, telefonoval mi a pýtal sa, ako to v klube vyzerá. Pardubice som mu s radosťou odporučil. Som rád, že mám v mužstve ďalšieho krajana.
Kým vám sa v produktivite darí, Tomáš na premiérový zásah stále čaká. Snažíte sa ho podporiť?
Niekedy ho kvôli tomu aj podpichnem (smiech). Jeho úlohy sú odlišné ako mám ja. Skôr má na starosti defenzívnu robotu, hráva oslabenia. To si plní naozaj výborne.
V tíme hráte aj s dvoma Slovincami – brankárom Robertom Kristanom a obrancom Blaže Gregorcom. Debatovali ste už o šampionáte v Česku, kde sú Slovinci v skupine so Slovákmi?
S Gregorcom sa zvykneme sem-tam podpichnúť. Ešte aj teraz vie v kabíne spomenúť olympiádu v Soči, na ktorej nás Slovinci zdolali.