"Systém sledovania hráčov – Local position measurment – je v súčasnosti využívaný v každom športovom odvetví pre svoju presnosť. Hráča dokáže lokalizovať s presnosťou na jeden centimeter štvorcový. Systém pozostáva zo špeciálnych popruhov, na ktorých sú umiestnené vysielače. Tie sa spájajú s ôsmimi prijímačmi, ktoré sú rozmiestnené okolo ľadovej plochy. Cieľom projektu je do detailov zistiť pohybovú aktivitu hráča na ľade. Parametre merania pozostávajú z celkového počtu krátkych šprintov a zrýchlení počas striedania v každej tretine zápasu, času stráveného na ľade, maximálnej rýchlosti, celkovej nakorčuľovanej vzdialenosti či samotného pohybu po ľadovej ploche,“ vysvetlil princíp výskumu Igor Andrejkovič.
Dáta sa spracovávajú počas zápasu i tréningu a pri hokeji sa využíva druhý rok. Cena systému je 140-tisíc eur. "Merač bol pohodlnejší ako športtester, ktorý je prichytený len po obvode hrudníka. Tento mal popruhy a bol upevnený pevne. Som rád, že som mal možnosť byť otestovaný týmito metódami a je to len ďalší dôkaz o tom, že takáto technika je pri rozvoji hokeja veľmi dôležitá,“ povedal Tomáš Marcinko, ktorý bol jedným z testovaných slovenských hráčov.
Pre zaujímavosť, v zápase s Kanadou sa do testov zapojilo šesť slovenských reprezentantov (Marek Viedenský, Radek Deyl, Tomáš Bokroš, Tomáš Marcinko, Ján Sýkora a Patrik Lušňák). Proti Nemecku si svoje pohybové schopnosti otestovali Martin Bakoš, Vladimír Dravecký, Juraj Mikuš a Ivan Švarný. Najviac zo Slovákov nakorčuľoval Vladimír Dravecký (7728 metrov), najrýchlejší bol Patrik Lušňák (32,82 km/h) a najviac šprintov a zrýchlení mal Juraj Mikuš (124).
Vedci, ktorí sa týmto výskumom zaoberajú už druhý rok, prezradili, že ukazovatele Tomáša Marcinka a Juraja Mikuša patria na medzinárodnej úrovni medzi najlepšie vôbec.