V stredu prišiel s úsmevom na perách na zraz hokejovej reprezentácie, s ktorou sa v závere týždňa predstaví na prvej akcii sezóny – Nemeckom pohári.
V nominácii na Nemecký pohár je mnoho nováčikov či hráčov s minimálnymi reprezentačnými skúsenosťami. Ste pripravený byť jedným z lídrov?
Záleží na trénerovi, aké mi dá úlohy. Sám sa však stále cítim ako nováčik. Nepatrím medzi starších chalanov. Za národný tím som odohral deväť zápasov, čo vôbec nie je veľa. Uvidíme, ako to bude pokračovať.
Museli ste sa s mnohými spoluhráčmi zoznámiť?
Ani nie, poznám totiž väčšinu chlapcov. S niektorými som sa stretával v juniorských reprezentačných výberoch a s inými ešte na klubovej úrovni. Na niektorých sa po dlhom čase celkom teším. Dôležité bude, aby sme v Mníchove podali stopercentný výkon a splnili veci, ktoré nám nakáže tréner. S niektorými chalanmi budeme hrať spolu po prvý raz, takže sa možno budeme chvíľu hľadať, ale to nie sú výhovorky. Zabojujeme o výhru, veď nejdeme do Nemecka na výlet.
Tešili ste sa obzvlášť na niektorého zo spoluhráčov?
Na Skokyho (Dávid Skokan). Bohužiaľ, pre zranenie chýba. V minulej sezóne sme spolu začali púť na majstrovstvá sveta. Dávid je veľký fanúšik futbalistov Barcelony, tak som sa ho chcel popýtať na ostatné El Clásico. Ja držím palce Realu a mal som z výhry radosť. Síce už odvtedy ubehol nejaký čas, ale práve deň pred zápasom sme so Skokym debatovali a rozoberali aj futbal. Potom sa už neozval (smiech).
Vynoria sa vám pri príchode na zraz aj spomienky na šampionát v Minsku?
Samozrejme. Vtedy som prišiel na zraz trochu vyľakaný. Teraz je to iné. Chcem sa ukázať v dobrom svetle a už teraz zabojovať o miestenku na budúcoročný šampionát, a samozrejme, našimi výkonmi potešiť fanúšikov. Spomienky na šampionát sú zmiešané. Príjemné z premiéry sa miešajú so smutnými z výsledku. Každý si pamätá, ako sme dopadli v zápase s Francúzskom. No treba uznať, že Francúzi hrali vynikajúci hokej a zaslúžili si postúpiť. Škoda, že na náš úkor. Prevládajú však dobré pocity. Odohral som prvý seniorský šampionát. Verím, že pridám v najbližších rokoch ďalšie.
Ako si vo Fínsku zvykáte na európsky hokej?
Pomaličky. Potrebujem sa zžiť s novým štýlom. Teraz je to už lepšie, som spokojnejší. Približne viem, ako chalani korčuľujú a chémia na ľade funguje čoraz lepšie. Moje krídlo Jesse Saarinen je najproduktívnejší hráč ligy, čo ma veľmi teší. Obaja spoluhráči z nášho prvého útoku sú skúsení, výborní korčuliari a technicky zdatní hráči. Som rád, že hráme spolu. V ofenzíve máme veľkú voľnosť, i keď ja mám ako center najviac defenzívnych povinností.
V čom je najväčší rozdiel medzi AHL a fínskou Liigou?
V Amerike sa hrá viac do tela, vo Fínsku viac korčuľuje. Vyhovuje mi to. Nemám síce s hrou do tela problémy, ale bol som často zranený. Čím viac prihrávok, tým lepšie.
V devätnástich stretnutiach ste nazbierali šestnásť bodov a v produktivite ligy vám patrí dvanásta priečka. Spokojný?
Priznám sa, nečakal som to. Ale keď hráte dvadsať minút na zápas, tak musíte niečo ukázať. Hrávame presilovky, čo sa potom prejaví na bodoch. V AHL som toľko šancí v početnej výhode nedostával. Navyše, darí sa nám aj pri hre piatich proti piatim. Tak veľa som hrával naposledy ešte v juniorke. Posledný rok som vtedy mal 88 bodov a 60 plusiek.
Zvykli ste si na život vo Fínsku?
Na to sa privyká ľahko. Fínsko je super krajina. Zamiloval som si ju hneď, keď som prišiel. Je tam síce drahší život, ale v mnohých veciach lepší. Páči sa mi čistota. Som v Hämmeenlinne so snúbenicou. Nemá to jednoduché, ale máme za susedov spoluhráča z Kanady s rodinou. Navyše, vo Fínsku hovorí každý po anglicky.
V klube vládne s piatou priečkou spokojnosť?
Jasné, piate miesto je fajn. Ambícia je postúpiť do play off a tam sa uvidí.