Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Kapitána zlatého tímu zdobila noblesa džentlmena

Buffalo obrátil hokej hore nohami. "No goal, no goal," skandovali odušu početní priaznivci hokejového tímu v hlbokej noci. Sabres podľahli Dallasu v treťom predĺžení šiesteho zápasu finálovej série o Stanley Cup.

22.05.2014 07:00
debata
zväčšiť Miroslav Šatan. Foto: Pravda, Robert Hüttner
Miroslav Šatan Miroslav Šatan.

Unavení už boli aj rozhodcovia, uznali sporný víťazný gól Bretta Hulla. Záznam ukázal, že padol z bránkoviska – a rozhodol dramatickú sériu.

Pochvala od Hašeka

Sabres (šable), v NHL dlhé roky nevýrazný tím, postúpili v roku 1999 do finále o Stanleyho pohár. Nikdy predtým ani potom sa tak vysoko nedostali. Z priemeru do špičky ho potiahli najmä dve česko-slovenské osobnosti: Dominik Hašek a Miroslav Šatan. Oboch spájala ohromná súťaživosť, z ktorej ťažilo celé mužstvo. Zjednodušene: vzadu sa spoliehalo na skvelého brankára, vpredu na slovenského zakončovateľa. Na cestách za súpermi si krátili chvíle šachovými partiami. Predvídavosť patrila k Šatanovým prednostiam i na ľade.

„Aj na tréningoch stvára v bránke neuveriteľné kúsky. Máme čo robiť, aby sme ho prekonali,“ vravel slovenský krídelník. Dominátor zasa s uznaním hovoril o Mirovej útočnej tvorivosti a produktivite.

„Som rád, že hrám s ním a nie proti nemu. Má neuveriteľný cit byť v správny čas na správnom mieste. Našli sme štyridsaťgólového strelca. To je v našom mužstve, ktorému viac vyhovuje obranný systém, vzácnosť,“ vyzdvihol Šatanov prínos v rozhovoroch i v autobiografii Chytám svoj život.

Na Šatanovu hokejovú autobiografiu si budeme musieť ešte počkať, no topoľčiansky rodák prehru v spomenutom finále označil za jedno z najväčších sklamaní v hokejovom živote.

„Človek zrazu pociťuje prázdno a veľký smútok,“ citovali ho zámorské médiá. Šatan mal na dosah vytúženú métu, o ktorej sníval, keď sa rozhodol pre hokej.

Prirodzený vodca

Čo sa v detstve naučíš…

Azda každému z nás sa do letokruhov života silne vpísali príbehy z detstva. Strapatého chlapca zavolal na hokejový tréning starší kamarát z činžiaku, ktorého otec bol trénerom. O niečo neskôr oduševnenú skupinu hokejových žiačikov prevzal telocvikár Jozef Nemec – a cieľavedome z nich začal v skromných podmienkach formovať tím.

zväčšiť S mládežníckym trénerom Jozefom Nemcom. Foto: Archív Jozefa Nemca
Šatan S mládežníckym trénerom Jozefom Nemcom.

„Miro mal vtedy sedem rokov. Hoci patril k najnižším, zaujalo ma, s akou vervou plnil všetky úlohy. Chcel byť lepší ako ostatní rovesníci. Získal si prirodzený rešpekt – a nielen preto, že dával veľa gólov. Mal vlohy byť vodcom, patril k víťazným typom. Aj vďaka týmto vlastnostiam, veľkej ctižiadosti a húževnatosti napredoval. Hokeju dával všetko, preto to dotiahol tak ďaleko. Nerozpakoval sa trénovať aj so zlomenou rukou. Vravel, že odohrá zápas so zdravou,“ vytiahol Jozef Nemec jednu z kurióznych spomienok, ktorá charakterizovala malého kapitána.

Šatana pozná ako málokto, viedol ho osem rokov. "Mal úžasne veľa talentu, ale v začiatkoch nie ideálne fyzické predpoklady. Ale obrovskou vôľou všetko prekonal. Aj vďaka nej bol lídrom v každom tíme, v ktorom pôsobil. Veľmi dôležité bolo, že vyrastal v harmonickej rodine, vždy sa správal vzorne a slušne,“ spomína tréner, ktorý výrazne cibril jeho hokejový talent.

Bojnické paralely

Pod Bojnickým zámkom i v ňom sa v Šatanovom živote udiali dva životné medzníky. Prvým bola pozvánka na pamätné sústredenie slovenskej hokejovej reprezentácie v lete 1993. Tréner Július Šupler pred dôležitou olympijskou kvalifikáciou vybral naň najlepších 44 hráčov. Najmladší bol Miroslav Šatan – a trénerov presvedčil, že si nomináciu zaslúži.

„Nie každý, kto vyniká medzi juniormi, sa uplatní aj medzi mužmi. Miro prechod zvládol hladko, strieľal góly takmer ako dovtedy. Stačilo ho chvíľu sledovať a zistili ste, že má z hokeja veľkú radosť. Už vtedy naznačil, že ak nepoľaví, bude byť výnimočný hráč. Tak sa aj stalo,“ podotýka tréner Július Šupler.

Zostrih gólov Miroslava Šatana v NHL

„Intuícia mi navrávala, že ak mu dám dôveru, nesklame ma. Bol dravý, vedel podržať puk a čo bolo najdôležitejšie – hral hlavou. Herné situácie riešil s veľkým prehľadom, to ostala aj jeho najväčšia prednosť. Postupne sa stal rešpektovanou osobnosťou. Aj skúsení hráči rýchlo zistili, že sa im vyrovná.“

Druhý medzník možno považovať za ešte dôležitejší: v Bojnickom zámku sa v lete 2007 oženil.

Do kabíny cez okno

Kto by si nepamätal historický triumf zlatej partie z Göteborgu 2002? Keď sme sa kapitána tímu pýtali na najväčší zážitok, po chvíľke rozmýšľania sa potuteľne usmial.

„Hm. Pamätám si takú – možno hlúposť. S Petrom Bondrom sme si vždy dali v hoteli kávu a na štadión sme šli peši. Do kabíny sme vchádzali cez okno zvonku z ulice. A keďže sme začali vyhrávať, tento zvyk sme nemenili a stále sme z poverčivosti chodili cez okno (so smiechom) – až do finále. Dalo sa tadiaľ vojsť bez problémov, keď bolo okno otvorené. Tuším pred semifinále proti Švédsku bolo zavreté. Stáli sme tam a ťukali na sklo asi päť minút, kým nám ho chalani otvorili. Normálnym vchodom sme nechceli ísť. Okno viedlo do chodby, kde sme mali kabínu. Prvý raz sme si tak len skrátili cestu z pasie, no potom sme tento rituál z poverčivosti dodržiavali. A vydržal nám až do zlatého konca.“

Stanley Cup nad hlavou

Desať rokov po tom, čo nastúpil Miroslav Šatan na prvé finále o Stanleyho pohár, sa dočkal druhého. Pred ním však prehltol poníženie, keď ho Pittsburgh poslal na farmu. „Mal som dve možnosti. Prestať hrať alebo rešpektovať rozhodnutie klubu,“ uviedol. Keď šlo do najtuhšieho, zavolali ho späť – a tentoraz ukončil finálovú sériu v drese víťazov.

„Mal som pocit, ako keď sa niekto zblázni a chce sa mu smiať, aj keď na to nemá dôvod. Ale ja som dôvod mal. Pre takéto okamihy hráte hokej. Stanley Cup je trofej, ktorá sa vyhráva veľmi ťažko, play off sú dva mesiace tvrdej driny. Navyše, manželka bola tehotná a sama v New Yorku, kým ja som hral. Teraz sa už za touto trofejou nepotrebujem naháňať za každú cenu. Vyhrať Stanleyho pohár je oveľa ťažšie než majstrovstvá sveta, ale emocionálne som viac prežíval medaily na svetovom šampionáte,“ vyznal sa zo svojich pocitov.

V hokeji dosiahol takmer všetko. „Predĺžil mi detstvo až takmer do štyridsiatky,“ podotkol nedávno. Pred dvoma dňami bohatú hokejovú kariéru, z ktorej zlomky sme ponúkli, ukončil.

Veľa šťastia v dospelosti, Miro!

Čo znamenal Šatan pre slovenský hokej? V čom bola jeho výnimočnosť?

Peter Bondra, bývalý reprezentačný útočník: V prvom rade chcem Mirovi zablahoželať k jeho bohatej a mimoriadne úspešnej hokejovej kariére. Je výnimočný hokejista, jeho herná inteligencia a inštinkt pri zakončovaní sa odlišovala od ostatných. Keď Slovensko potrebovalo dať gól, Miro to zariadil.

Ľubomír Višňovský, reprezentačný obranca: Prezývka Tichý zabijak Mira dokonale vystihuje. Vždy bol v správny čas na správnom mieste. Pohyboval sa okolo bránky a ak sa k nemu dostal puk, vždy svoju šancu využil. Vedel, v čom sú jeho prednosti, no neustále pracoval na ich zlepšovaní. Miro je ikona slovenského hokeja, stroj na góly. Od prvého turnaja ukazoval, v čom je pre tím prospešný. Dal v reprezentácii najviac gólov a ťažko ho v dohľadnom čase niekto prekoná.

Radoslav Hecl, bývalý reprezentačný obranca: Miro je hráč, ktorý predznamenal sériu úspechov slovenského hokeja od rozdelenia federácie. Po jeho odchode budú podobné výsledky čoraz výnimočnejšie. Vždy keď mohol, prišiel reprezentovať a väčšinou sme s jeho pomocou uspeli – od prvých turnajov nižšej kategórie až po súčasnosť. Mal charizmu nielen na ľade, ale aj v kabíne – v správnom okamihu vedel strhnúť mužstvo a naštartovať ho k víťazstvu.

Martin Štrbák, bývalý reprezentačný obranca: Do novodobej histórie slovenského hokeja sa zapísal zlatými písmenami. Od olympiády v Lillehammeri až doteraz bol vždy lídrom a osobnosťou tímu. Bol pri všetkých úspechoch a zaslúžene sa radí medzi najlepších hokejistov svojej generácie. Výnimočný bol aj ľudsky – nesmierne obľúbený v kolektíve. Veľmi mu svedčala pozícia kapitána mužstva. Za všetko, čo odviedol pre slovenský hokej, mu patrí veľká vďaka. Jeho kariéra je veľký príklad pre mladých hokejistov. Na ľade vždy vynikal individuálnymi schopnosťami, ale najmä myšlienkou, ktorú dával do hry – s tým sa musíte narodiť. Prezývka Tichý zabijak mu pasuje skvele.

Ján Filc, bývalý reprezentačný tréner: Miro bol a verím, že aj naďalej ostane, súčasťou slovenského hokeja v jeho najvýznamnejších pozíciách. Najprv pomohol Slovensku k postupu do A-kategórie MS a následne prevzal zodpovednosť ako kapitán pri medailovej žatve na začiatku tretieho tisícročia. V národnom tíme vždy presviedčal nielen o svojich hokejových, ale aj osobnostných kvalitách. Máloktorý slovenský športovec mal vo svojom odvetví väčší prínos pre krajinu než Miro. Je výnimočný človek nielen výkonmi na ľade, ale aj v reálnom živote.

Július Šupler, bývalý reprezentačný tréner: Vždy odovzdal všetko pre kolektív. Mal v sebe obrovskú túžbu víťaziť – na ľade ale aj v kabíne vždy spravil všetko pre úspech. Keď v šatni vydal pokyn, všetci spoluhráči ho rešpektovali. Bol skvelý hokejista s výnimočnou schopnosťou realizovať vlastné myšlienky. Hral s obrovským prehľadom a v každej situácii sa vedel správne rozhodnúť – či vystreliť alebo na seba nalákať viacerých protihráčov a následne prihrať. V kabíne vytváral atmosféru pohody a vôľu víťaziť prenášal nielen na spoluhráčov, ale aj na realizačný tím.

Jozef Stümpel, bývalý reprezentačný útočník: S jeho menom sa spájajú všetky veľké úspechy slovenského hokeja. Keď prišiel do reprezentácie, vždy odovzdal všetko a výraznou mierou sa zaslúžil o úspech mužstva. Miro je po všetkých stránkach výborný hokejista i človek, ktorý vždy zapadol do partie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Július Šupler #Miroslav Šatan #Dominik Hašek