Miroslav Šatan, jediný slovenský štvornásobný medailista z hokejových MS, v slovenskej reprezentácii ešte nekončí. Jej tréneri ho nenominovali na olympijský turnaj do Soči, hoci v dejisku pripustili, že výkonnostne do mužstva patril. O účasť ho pripravil dlho sa ťahajúci a neurovnaný konflikt so Zdenom Chárom. Nominačná partia, ktorá pripomínala šachovú, sa pre Šatana nevyvíjala priaznivo – a navonok sa skončila jeho prehrou. Reprezentácia bez neho pod piatimi kruhmi skončila štyrmi prehrami, z nich s Ruskom po samostatných nájazdoch.
Aj keď sa po slovných prestrelkách a výpadoch zdalo, že Šatanova kariéra v slovenskej reprezentácii je už uzavretá, nie je to tak. Tréneri i skúsený útočník našli k sebe cestu, čo je pre slovenský hokej dobrá správa. Šatan nezatrpkol, udržal si motiváciu i ochotu reprezentovať, za čo sa mu patrí vysloviť uznanie.
Sám veľmi dobre vie, že vlaňajší šampionát mu po doznievajúcom zranení nevyšiel. Cez leto sa doliečil a výdatne si oddýchol. Aj preto veľmi túžil po Soči. Minsk sa mu síce významom nevyrovná, ale ponúka oveľa krajšiu rozlúčku so sezónou než zápas v Pohári nádeje. Či aj s kariérou, vie opäť najlepšie sám. Viac ráz naznačil, že táto sezóna je jeho posledná.
Zložitá situácia sa začína obracať v jeho prospech. V podobnej sa ocitol pred piatimi rokmi, keď ho Pittsburgh poslal do farmárskeho tímu vo Wilkes-Barre/Scranton v AHL. Šatan odolal pokušeniu odísť do Európy, prehltol trpkú pilulku. V závere sezóny sa vrátil do prvého tímu – a pomohol klubu vybojovať vytúžený Stanley Cup. Ako dopadne slovenská reprezentácia v Minsku je vo hviezdach, ale Šatanove skúsenosti sa jej ešte určite zídu.