„Nikdy sa neuspokojím s niečim, keď mám možnosť dokázať viac. Pre niektorých hráčov to bol možno posledný zápas na majstrovstvách sveta, už podobnú šancu nedostanú. Preto je mi ľúto, že si akoby neuvedomovali, čo môžu dosiahnuť,“ tvrdí Sýkora.
Čo vás najviac hnevá?
Bude mi trvať dlhší čas, kým to prežujem. V trénerom Vůjtekom sme intenzívne skladali mančaft, robili okolo toho a nemyslím si, že všetci v tíme odviedli stopercentnú robotu. Sklamala ma mentalita mladých hráčov. Viacerí z nich si myslia, že už sú ďalej, než v skutočnosti. Ak chceme uspieť na majstrovstvách sveta, každý musí zo seba vydať všetko. Potom môžeme prekvapiť, ako tento rok Švajčiari alebo my vlani.
Chýbali mužstvu lídri?
Nejde len o lídrov. Sú dve možnosti, ako dosiahnuť to, čo sme chceli. Buď podržia celé mužstvo lídri alebo je kolektív vnútorne taký silný, že drží spolu. Urobil som chybu, že som niekedy v polovici šampionátu nevbehol do kabíny a neurobil väčší cirkus. Stále som veril, že sa tím dá dokopy sám. Proti Rusku prišli prvé záblesky, potvrdili sme, že proti silným súperom vieme zahrať. Proti USA ukázal tím presne tú tvár, ktorú som chcel vidieť počas celého turnaja. Po ňom sme sa však opäť dostali do starých koľají. Prvá tretina proti Fínom bola katastrofálna. Taký zlý výkon som počas dvoch rokov nezažil. Je to pre mňa nevysvetliteľné. Šanca vybojovať si postup do bojov o medaily bola veľká ako málokedy. Fíni boli doma pod veľkým tlakom, mali pred nami rešpekt a báli sa zaváhania. Nevyužili sme to, čo je obrovská chyba.
Pred turnajom ste hovorili, že mužstvo má charakter. Potvrdilo to alebo nie?
Malo charakter, ale ten stačí len po nejakú úroveň. Treba sa vedieť stopercentne podriadiť pre úspech kolektívu. Švajčiari to dokázali. Nemali v tíme viac talentu ako my, no odsunuli vlastné ego na okraj. Niektorí naši ho naopak kládli do popredia. Nepochopili našu filozofiu, ako sa dostať k víťazstvám. Nemáme na to, aby sme pravidelne zdolávali Fínov, Rusov a Američanov. Zdoláme ich, len keď tvoríme jeden celok a každý robí pre úspech aj drobnosti. Vlani všetko naštartovali najväčší lídri mužstva. Buchli po stole, všetci stiahli uši a poslúchali. Švajčiarom vlani šampionát nevyšiel a bolo vidieť, že teraz idú za víťazstvami. My sme len chceli odohrať zápasy. Tešili sme sa z víťazstiev, ale nepochopili sme, že sa potrebujeme podriadiť kolektívu. Veľmi nám chýbali opory z minulého roka. Ak by sme mali k dispozícii ešte jedného obrancu na úrovni Sekeru – trebárs Graňáka, a strelca Gáboríka, stopercentne hráme o medaily.
V čom bol ešte rozdiel oproti vlaňajšku?
Veľa hráčov nemalo na šampionáte takú formu ako vlani. Bohužiaľ, sú to aj chlapci z KHL, u ktorých sme očakávali, že budú napredovať. Z rôznych príčin však niektorí urobili krok späť. Niektorí mladí chlapci zo Slovana nevedia, ako rýchlo a prečo vlastne prišli k veľkým peniazom. Nie je to pre ich výkonnosť, ale vďaka pravidlu o minimálnych platoch v KHL. Niektorí to nestrávili a správajú sa ako celebrity. Buď začnú na sebe tvrdo pracovať, veď majú trénera, ktorý ich do toho ženie a skvelé možnosti na prípravu, alebo sa môžu ľahko ocitnúť na ulici bez angažmánu. Mali sme na šampionáte šestnásť hokejistov z KHL, ale to sú iní hráči ako napríklad vo fínskom tíme. Kontiola, Pesonen. Tí sú kľúčoví hráči svojich tímov, zatiaľ čo my sme mali v kádri aj chlapcov zo štvrtej päťky či náhradníkov.
Čo sa stalo s mužstvom pred dôležitými zápasmi proti Lotyšsku a Rakúsku?
Po dvoch dňoch voľna už všetci kalkulovali, že nám stačí zdolať Lotyšov a Rakúšanov a sme vo štvrťfinále. Zápas proti Lotyšom sme absolútne nezvládli a potom sme podľahli strachu. V druhej tretine sme súpera výrazne prestrieľali, no stav bol 1:1. Čo v takej situácii? Mali sme brániť jeden bod, ktorý nás mohol zachrániť pred vypadnutím alebo ísť ďalej naplno za výhrou a riskovať, že sa môže stať čokoľvek? Vtedy sme pristúpili ku kompromisu. Preto by som tento duel nebral ako zbabraný, aj keď chápem, že fanúšikovia znášali prehru 1:2 po nájazdoch ťažko. Turnaj sme si však pokazili zápasom proti Lotyšsku.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Máte spätne pocit, že ste pri skladaní tímu urobili nejakú chybu? Osvedčilo sa povolanie Jozefa Stümpela?
Nenechali sme doma šiestich-siedmich hráčov, ktorí by si zaslúžili hrať na šampionáte. Naše možnosti boli výrazne obmedzené zraneniami. Možno by sa dalo debatovať o jednom alebo dvoch menách. Keď sme oslovili Jožka Stümpela, nevedeli sme, čo bude s Mirom Šatanom a potrebovali sme do kabíny jedného staršieho harcovníka – lídra. Navyše, na Slovensku vôbec nemáme centrov, nemali sme príliš na výber. Doma ostali Marcinko a mladý Šťastný, ktorý má perspektívu a vie priniesť na ľad veľa energie. No nie je to typ, ktorý by nás momentálne kvalitatívne posunul ďalej. Jožko si odohral približne to, čo sme od neho čakali. Aj keď ho tréner neskôr nezaraďoval do zostavy, bol pozitívny a burcoval tím.
Nedalo sa viac zatlačiť na vedenie Columbusu, aby pustilo na šampionát Gáboríka?
Mariánovi som chcel navrhnúť, aby prišiel na šampionát neskôr, vynechal prvé tri zápasy, doliečil sa a pomohol nám v ďalších dueloch. Predbehol ma, volal mi s tým, že chce reprezentovať. Vedenie klubu mu sľúbilo, že ak prejde špecializovanými testami, tak môže ísť na šampionát. Generálny manažér Columbusu Kekäläinen mi aj osobne v Helsinkách potvrdil, že Marián musel podstúpiť operáciu. Zároveň sľúbil, že nám ho dobre pripravia na zimné olympijské hry do Soči.
V rámci prípravy na olympijský turnaj plánujete v lete štvordňový kemp pre vybraných hráčov vo Vysokých Tatrách. Čo ich tam čaká?
Rozhodli sme sa pre zábavnú a uvoľnenú formu. Urobíme si futbalový a tenisový turnaj, grilovačku, zájdeme do nejakej koliby a vytvoríme dobrú atmosféru. Na kemp zavoláme približne tridsať hráčov z NHL a KHL. Prídu aj mladší chalani, ktorých chceme zapracovať do kolektívu. Radi by sme videli Marinčina, Jurča, možno Hrivíka a samozrejme Pánika, ktorý tiež dlho nebol v národnom tíme.
Neplánujete predĺžiť zmluvu s trénerom Vůjtekom ešte pred olympijskými hrami?
Láďa Vůjtek nemá v súčasnosti potrebu rozprávať sa o predĺžení zmluvy. Máme perfektný vzťah a pred sebou veľký cieľ v podobe olympiády. Potom budeme mať dosť času baviť sa o budúcnosti. Nie sme pod tlakom, keďže zmluva mu platí až do šampionátu v Bielorusku.
V budúcej sezóne bude reprezentačná osemnástka pôsobiť v prvej lige. Čo si od toho sľubujete?
Osemnástka je pre nás veľmi dôležitý projekt, chceme zabrániť veľkému odchodu mladých hráčov do zahraničia. Nie všetci tam totiž robia progres, aký by mohli robiť doma v našom projekte. Chceme aby sedemnásťroční chalani mali pravidelný kontakt so seniorským hokejom. Budú spolu celú sezónu, takmer sedem mesiacov. V minulosti sme mali takmer štyridsať hráčov v NHL a momentálne ich je len dvanásť. Niečo v systéme nie je dobré, nevieme zachytiť talentovaných hráčov a niekam ich posunúť. Veľký problém je pre nás zmenená mentalita ľudí. Deti sa už nepozerajú na šport ako voľakedy, majú oveľa väčšie možnosti. Nie je veľa takých, ktorí sú ochotní podrobiť sa drine a ísť cieľavedomo za úspechom. S tým však majú problém aj v Rusku či Česku. Demokraciu si totiž ľudia vysvetľujú trochu ináč, ako v Nemecku či Švajčiarsku. Týmto procesom si však musíme prejsť.
Ako chcete prilákať viac detí k hokeju?
Vymysleli sme projekt Korčuľuje celé Slovensko. Chceme osloviť všetky školy a prilákať deti na ľad. Hokej má nevýhodu oproti iným halovým športom, nie je taký dostupný. Zakúpili sme pre deti jednoduché štartovacie výstroje, aby si mohli hokej vyskúšať. Možno niektoré z nich budú talentované. Mali by s nimi pracovať tréneri mládeže a pritiahnuť deti do prípraviek. Minuloročné striebro nám pomohlo, do náborov sa prihlásilo minimálne o tridsať percent detí viac.
Podarilo sa vám rozbehnúť projekt malých štadiónov, ktoré po vlaňajšom šampionáte sľuboval premiér Fico?
Áno. Ide o desať malých štadiónov po milióne eur, ktorých výstavba je financovaná zo štátnych peňazí. Všetko naberá konkrétnu podobu, dva sa začnú stavať ešte tento rok, na budúci ďalšie tri.
Čakajú nejaké zmeny reprezentačnú dvadsiatku, ktorá pôsobila v extralige?
Dvadsiatka by mala zostať v Bratislave. Ernest Bokroš je perfektný tréner pre tento projekt. Chlapci budú hrať v extralige a po návrate z majstrovstiev sveta začiatkom januára sa rozídu do klubov. Určite bude o nich veľký záujem, rovnako ako tento rok.
Je v budúcnosti reálna účasť juniorskej reprezentácie v ruskej mládežníckej lige MHL?
Momentálne sa o tejto alternatíve nebavíme. Zo strany zväzu aj trénerov je k tomu trochu negatívny postoj. V súťaži sa veľa cestuje, nemohli by toľko trénovať ako teraz. Aj ja si myslím, že súčasný projekt je dobrý a netreba ho meniť.
Ako veľmi ublížil extralige odchod Slovana do KHL?
Extraligové kluby sa na to musia pozerať ako na šancu, orientovať sa inak. Veľa klubov to už pochopilo. Netreba plakať, ale dať väčší priestor mladším hráčom a oživiť súťaž. Potešilo ma, že Zvolen vyhral titul. Ostatným ukázal, že dobrá práca s mládežou sa vypláca.
Prežije extraliga v súčasnej podobe alebo sú budúcnosťou nadnárodné súťaže?
V súčasnosti sa už globalizuje všetko. Nehovorím, že naše kluby majú ísť hrať do zahraničia, ale naopak, tímy z iných krajín by sa rady zapojili do našej súťaže. Treba nad tým premýšľať. Vieme, že v extralige je veľký problém s financiami a musíme si ustrážiť, aby nám extraliga neupadla. To by bol koniec slovenského hokeja. KHL nám pomôže preklenúť nejaké obdobie v reprezentácii, ale základ je vždy extraliga. Potrebujeme silnú a zdravú domácu súťaž. Ochota sponzorov investovať do hokeja bude iná, ak v nej budú zastúpené ďalšie dve alebo tri krajiny. Myslím, že tri, štyri poľské kluby by súťaž ozdravili a patrili by k lepším v lige.
Piešťany prejavili záujem odísť do rakúskej ligy EBEL. Prečo nedostali od zväzu povolenie?
Pred rokom chceli hrať extraligu a tvrdili, že ak sa tam dostanú, nebudú mať záujem odísť do zahraničia. Boli milým prekvapením pre celú extraligu a sú pozitívnym signálom, že aj v prvej lige sú mužstvá, ktoré by dokázali naskočiť do extraligy a hrať v nej dobrú úlohu. Nechceme si extraligu oslabiť. Z rakúskej strany bol záujem aj o ďalšie naše kluby, ale necítili sme potrebu ich tam pustiť. Naopak, chceme stabilizovať našu ligu a do budúcnosti ju zatraktívniť tak, aby bol záujem zo zahraničia vstúpiť do nej. Záujem Piešťan by som vôbec neporovnával s odchodom Slovana. Prínos Slovana pre národný tím je ďaleko iný. Vidíte, čo to urobilo s fanúšikmi. Ide o oveľa kvalitnejšiu súťaž, než je extraliga. O tom, či je rakúska súťaž aspoň taká kvalitná ako slovenská, sa dá polemizovať. Nemyslím si, že v EBEL by nám vyrástli dvaja, traja reprezentanti.