Cítite sa už lepšie?
Ťažko povedať. To zranenie čo mám si vyžaduje dlhodobú liečbu, takže uvidíme.
Marián Hossa sa vyjadril, že celý tím dúfa, vo vaše skoré uzdravenie a vraj možno proti Rusom nastúpite…
Možno áno (smiech).
Od čoho to teda záleží?
Skúsili sme niečo nové v liečbe, tak hádam to zaberie. Efekt by sa mal prejaviť do troch dní. Verím, že bolesť ubudne, aby som mohol aspoň nejakú časť zápasu odohrať.
Presilovky?
Asi áno. Nebude to určite ľahké, ale teraz nás už nečaká žiaden ľahký zápas.
Streľba od modrej teda problémy nerobí?
Bolí to, ale nie je to tak zlé. Horšie je to v osobných súbojoch, keď mám odtlačiť hráča, zdvihnúť hokejku, či vypichnúť puk. Streľba mi problémy nerobí, to sa dá, ale tie osobné súboje… Presiloviek sa nebojím, horšie to môže byť v defenzívnych súbojoch.
Veľa zahraničných novinárov sa v press centre pýta tých slovenských, prečo Ľubomír Višňovský nehrá. Pristavujú sa s touto otázkou aj pri vás?
Samozrejme, každého to zaujíma, je to normálna vec. S mužstvom totiž trénujem, ale nehrám… Snažím sa však vždy odpovedať pravdivo.
A keď sa to spýtajú ruskí novinári, čo im poviete?
Nepanimaju (smiech).
Nebude príliš veľké riziko nastúpiť v stave, keď ešte nie ste stopercentne fit?
Tak, stopercentne sa necítim už asi desať sezón. Neviem, na koľko percent som v pohode teraz, ale dúfam, že ak nastúpim, nič sa mi nestane. Nerátajme s niečím zlým, ale dobrým.
Ako ste vnímali zápas s Nemeckom?
Duel sa zlomil v presilovke piatich proti trom. Niečo podobné som zažil v Anaheime v prvom zápase série play-off s Nashvillom. Takisto sme nevyužili presilovku, následne sme inkasovali, potom to zavreli a bolo. To isté spravili Nemci. Ak by sme viedli 1:0, museli by hru viac otvoriť.
Asi vás veľmi štvalo, že nemôžete byť so spoluhráčmi na ľade…
Presne viem, čo chalani zažívali. Každý chcel spraviť niečo naviac, no potom je to možno ešte horšie. To je ako v tom našom play-off. Všetci chceli, no napokon sa ukázalo, že v jednoduchosti je krása. Aj tí ľudia k tomu dopomôžu. Keď kričí celá hala „My chceme gól“, všetci ho samozrejme chcú dať, ale nie vždy to ide. Vtedy je to aj o trénerovi, aby vedel situáciu upokojiť a samozrejme o hráčoch, aby to dokázali zvládnuť.
Pri záverečnej power play nastúpilo šesť útočníkov. Zažili ste už niekedy niečo podobné?
Áno. V NHL som to už videl napríklad v podaní Washingtonu, keď sa im zranil obranca Mike Green. Vo svetovom hokeji to nie je nič neobvyklé. Vždy je to vec trénera. Ak verí, že útočník zahrá na modrej lepšie ako obranca, tak prečo nie.