Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Priezvisko je pre synov príťaž, tvrdia známi hokejisti

Ako je to s jabĺčkami, ktoré padnú pod hokejový strom? Róbert Pukalovič, Ivan Dornič, Tomáš Jaško, Adam Bezák, ale aj Dušan Pašek, Marek Haščák, Tomáš Bokroš, či Lubor Pokovič vedia o tom svoje. Synovia známych hokejistov majú popri viacerých plusoch - azda najväčšie je, že odmalička vyrastali v hokejovom prostredí - aj veľkú nevýhodu: zvykajú si na porovnávanie so slávnejšími otcami.

11.07.2012 07:00
Adam Bezák Foto:
Strelcovi gólu Adamovi Bezákovi (v strede) gratuluje Ján Brejčák (vľavo) a Milan Kytnár. Snímka je zo zápasu Slovensko - Litva na MS do 20 rokov v Ottawe.
debata (1)

Nie každý z nich má talent ako Marián Hossa, ktorý známe priezvisko rozšíril aj v zámorí – a otca hokejovo prerástol. Prví štyria začínali v slovenskej extralige, ale postupom času sa z nej vytratili.

Otec proti synovi

Slovenská hokejová extraliga registruje iba jediný prípad, keď v súťažnom zápase nastúpili proti sebe otec a syn. Stalo sa tak 28. novembra 2003 v zápase Slovan – Nitra (5:1). V domácom tíme nastúpil junior Pukalovič proti seniorovi, bývalému úspešnému slovenskému reprezentantovi, dnes trénerovi.

„Každá minca má dve strany a môj prípad nie je výnimkou. Je mnoho vecí, v ktorých mi to pomohlo, ale zase žijeme na Slovensku… Takže sa domnievam, že mi to skôr doma uškodilo, no v zahraničí bolo zasa na osoh. Aj preto hrám vonku už sedem rokov,“ odpovedal Róbert mladší v nedávnom rozhovore pre Šport.sk na otázku, či mu v kariére pomohlo alebo skôr uškodilo, že je synom slávnejšieho otca. „Každého z nás, čo sme z Bratislavy a srdcom slovanisti, mrzí, keď nehráme doma. Som si však vedomý, že dnes tam funguje iná politika, no na druhej strane neľutujem. Hrať hokej v zahraničí človeka posúva dopredu, či už po životnej alebo hokejovej stránke,“ dodal. S tým, že jeho prvým vzorom bol otec.

Pukalovič starší stále pozorne sleduje synovu kariéru. „Na drese nosil zlé meno,“ reagoval na to, prečo sa syn dlho neohrial v Slovane. Do podrobností sa púšťať nechcel, no vyslovil nádej, že syn si ešte niekedy oblečie belasý dres. „Predchádzajúcu sezónu odohral v Bielorusku, avšak tam skončil.“

Dornič: Uvažovali sme o zmene priezviska

Ivan Dornič starší je slovanista telom i dušou. Bývalý obávaný útočník i československý reprezentant ostal pri hokeji ako tréner. Otvorene hovorí – i do vlastných radov – prečo to majú synovia úspešných otcov náročnejšie.

„So závisťou a neprajnosťou sa stretnete oveľa častejšie než s podporou a povzbudením. Ľudia sú už takí. Keď vidia na drese známe priezvisko, hneď si pomyslia, že ide o protekciu. Ešte horšie je, ak si takéto stereotypy osvoja i tréneri. Aby ich nebodaj neupodozrievali, že stavia hráča po známosti, tak radšej ho prehliada. V jednu chvíľu sme s manželkou uvažovali, že synovi dáme jej priezvisko,“ povzdychne si.

Dornič mladší začal úspešne kopírovať otcovu kariéru. Na svetovom šampionáte do 18 rokov získal so slovenskou reprezentáciou striebro (otec má rovnaký kov z ME do 18 rokov).

„Syna sme odmalička viedli k náročnosti. Na to, že ho budú porovnávať so mnou, sme ho pripravili. I na to, že bude musieť prekonať rôzne prekážky. Na šampionát do dvadsať rokov sa už nedostal.“ A po čase odkorčuľoval i zo slovenskej extraligy.

„Pozrite si jeho štatistiky. Dobre, v Slovane je vždy veľká konkurencia, no aj v ňom ukázal, že na to má. V Nitre patril k najlepším, v Martine tiež. Keď mu nejaký zápas nevyšiel, čo sa občas stane, hneď ho mali za bratislavského frajera,“ vraví otec. Dobre pozná i pomery v mládežníckom hokeji, trénersky v ňom pôsobil.

„Veľa zla doň vnášajú rodičia. Za peniaze však talent nekúpia,“ tvrdí na adresu tých, ktorí finančnou priazňou prispejú klubu, za čo očakávajú protihodnotu. Neraz ju i dostanú.

„Viem, o čom hovorím. Veď ja už ani nemôžem trénovať na Slovensku,“ zdôrazní. Po odchode z Nitry pôsobil dva roky v Rakúsku, syn v Dánsku.

Bezák: KHL je výzvou

Adam Bezák patril na svetovom šampionáte do 18 rokov vo Fínsku k ťahúňom slovenskej reprezentácie. Strelil štyri góly, na päť prihral, v produktivite MS skončil na 5. mieste. Rovnaký počet gólov zaznamenal i na MS 2009 do 20 rokov v Ottawe, kde Slováci obsadili pekné 4. miesto. Otca Mariána, takisto bývalého útočníka Slovana, dodnes príjemne hrejú spomienky, ako zaplnené hľadisko aplaudovalo mladým Slovákom, keď vyradili vo štvrťfinále USA.

„Góly som predsa zaňho nemohol dávať,“ naráža s miernou iróniou na súčasnosť. Netají rozčarovanie.

„Ani vo sne by mi nenapadlo, že by mu jeho priezvisko prekážalo v korektnom hokejovom napredovaní.“ Adam sa z kanadskej juniorskej súťaže vrátil do bratislavského Slovana. Jeho sľubný rozlet pribrzdil prechod k mužom. Mladí hráči mávajú v popredných kluboch ťažšiu pozíciu.

„To beriem a niečo si pamätám aj ja z mojich čias, ale na striedačke sa však nedá herne rozvíjať. Syn prešiel v Kanade tvrdou školou, no veľmi ťažko niesol, že nedostal poriadnu šancu. Veľkosť trénera je aj v tom, že mladého hráča povzbudí, má s ním trpezlivosť. Tréneri sa zrejme obávali, aby si niekto nemyslel, že protežujú známe meno. Iný dôvod nevidím. Pritom som nikdy nikoho o nič nežiadal,“ podotýka Bezák starší. Syn prešiel do Banskej Bystrice, no bolo to ako z dažďa pod odkvap.

„Nebyť spoluhráčov Mira Hlinku, Mira Laža a Miša Hudeca, ktorí Adama povzbudzovali, asi by aj s hokejom skončil,“ prízvukuje Bezák senior. Junior sa rozhodol pokračovať kariére vo švédskej prvej divízii – v tíme Visby/Roma. „Chcem ísť tam, kde ťa nikto nepozná,“ žiadal ma Adam – vraví jeho otec. Obaja veria, že vo Švédsku opäť nájde novú chuť do hokeja.

„Budúcnosť má stále pred sebou, účasť Slovana v KHL je aj pre syna veľká výzva.“

Oplatilo sa čakať, vraví útočník Marek Hovorka

Útočník Marek Hovorka, aktuálny vicemajster sveta, má zaujímavú hokejovú kariéru. Pripomína horskú dráhu. Prvým trénerom mu bol otec, istý čas ho viedol aj medzi mužmi. Na vlastnej skúsenosti zistil, že to nerobí dobrú krv. „Počul som, že mám protekciu,“ tvrdí 27-ročný útočník.
Pochádzate z hokejovej rodiny. Pociťovali ste niekedy, že to máte ako syn trénera ťažšiu situáciu ako iní hráči?
Sprevádza ma to vlastne od začiatku môjho hokejového pôsobenia. Niekedy v dobrom, ale častejšie v zlom. Tak, ako to u nás chodí. Určite nie som jediný. Ale – ako sa hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré. Posunulo ma to vyššie.

Čo bolo zlé?
Extraligu som začal hrať v Martine, keď tam trénoval otec. Sem-tam som začul, že mám protekciu, inak by som vraj nemal v tíme miesto. Pritom opak bol pravdou. Otec mal na mňa prísnejší pohľad než na iných. Hoci po sezóne z Martina odišiel, šumy pokračovali. Preto som odišiel radšej do Liptovského Mikuláša. Na štyri sezóny.

Marek Hovorka. Foto: Štartfoto
MS 2012 Hovorka Marek Hovorka.
Tam sa to s vami už nepotiahlo? Tam to už bolo lepšie. Chcel som všetkým ukázať, že aj bez otca sa viem uplatniť. V jednej sezóne som patril medzi najproduktívnejších hráčov tímu, v útoku s Michelom Miklíkom nám to šlo celkom dobre. **
Marek Hovorka. Foto: Štartfoto
MS 2012 Hovorka Marek Hovorka.

**

Prečo ste odišli z Liptova?
Dostal som ponuku z Ústí nad Labem, ktoré vtedy hralo českú extraligu. Chcel som sa otestovať v kvalitnejšiej súťaži. Lenže, päť dní po príchode som šiel pod nôž – operovali mi slepé črevo. Stihol som akurát záver sezóny, Ústí však vypadlo. Vtedy som prežíval smutné dni. Navyše, vrátil som sa do Martina – a opäť sa zaregistroval štipľavé poznámky. Na jedno stretnutie ma prišlo povzbudiť niekoľko fanúšikov z Ústí. Pred zápasom rozprestreli transparent – a tréner ma nepostavil…

Kedy nastal pozitívny obrat?
Keď som si zlomil dve rebrá počas hosťovania v Ústí, mal som všelijaké myšlienky. Vtedy sa mi o reprezentácii ani nesnívalo. Obrat nastal, keď si ma Kladno vzalo na hosťovanie.

A Jaromír Jágr vám ponúkol zmluvu…
(so smiechom) Takmer. Pred sezónou s nami zarezával v tréningu, v klube má veľké slovo. Pozorne sledoval, kto ako hrá. Kladno mi pred rokom ponúklo dvojročnú zmluvu. Minulá sezóna mi celkom vyšla, takže som tam spokojný.

A priniesla aj pozvánku do slovenskej reprezentácie.
Človek musí mať aj trošku šťastia. Hrať za reprezentáciu je najviac, čo si môžete želať.

Na majstrovstvá sveta do Helsínk ste cestovali takpovediac v pozícii náhradníka. Ako ste to prežívali?
Každý z hráčov chce hrať. Pre mňa bol úspech, že som sa dostal na svetový šampionát. Vnútorne som prežíval veľké napätie, mal som nervy, navonok som však nedával nič najavo. Nechcel som narúšať pozitívnu atmosféru v tíme, sám som sa usiloval byť pozitívny a spoluhráčov povzbudzovať. Až keď sa ukázalo, že Marián Gáborík pokračuje v play off o Stanleyho pohár a na MS nepríde, prišla moja chvíľa. Oplatilo sa na ňu čakať. Stretnutia proti Kanade, Česku a Rusku som si užíval naplno. Aj strieborné oslavy.

Kde ste sa naučili tancovať?
(so smiechom) Som samouk. Ako hovorí Tomáš Tatar – stačí pustiť hudbu – a ideme.

Ako je to s vaším vysokoškolským štúdiom?
V Brne mi na telovýchove odpustili talentové skúšky. Siedmeho septembra ma čakajú pohovory.

Jaroslav Walter: Kvalita sa prejaví

„Otcovia nemusia mať vždy objektívny pohľad. Keď však viacerí známi hokejisti povedia, že ich synov brzdí v kariére neprajnosť okolia, niečo na tom bude. Keď som trénoval Slovan, mladému Jaškovi som dal v Skalici šancu – a strelil dva góly. Každý prípad je však osobitný. Nikdy som sa nepozeral na to, ako sa hráč volá, ale ako hrá. Boli trochu iné časy. Dnes to majú aj tréneri zložitejšie. Sú pod rôznymi vplyvmi, čo nie je dobré,“ tvrdí skúsený tréner Jaroslav Walter.

„Keď som na tréningu dorastencov trenčianskej Dukly videl šikovného hrdzavého mladíčka, povedal som asistentovi Rudkovi Potschovi, aby ho zavolal na tréning mužov. Tam som sa dozvedel, že to je Marián Hossa,“ smeje sa Walter.

"Kvalita sa prejaví. U niekoho skôr, niekto upúta neskôr. Vezmite si brankára Jána Laca. Kto by povedal, že tak zažiari na tohtoročných majstrovstvách sveta? Slovensko však nemá toľko kvalitných hráčov, aby o nich prichádzalo pre nejaké rozmary. Škoda každého jedného, ktorého takto stratí.

1 debata chyba