Tridsaťosmička Pavla Demitru, ktorú nosieval na drese, svieti v čiernom flóre. Pri mnohých štadiónoch horia sviečky na jeho počesť i na pamiatku tragicky zosnulých hokejistov ruského Lokomotivu Jaroslavľ.
Súvislosti vedia byť niekedy neuveriteľne kruté. Demitra si nepotrpel na veľké slová ani gestá, z jeho pokojného správania vyžarovala veľká pohoda. Žil šťastný život, vychutnával si ho plnými dúškami. A keď mu pripravil ťažké situácie, prekonával ich s pokorou aj s najbližšími v rodine. Odtiaľ čerpal energiu.
Míňal ju na ľadovom zrkadle s kruhmi na buly. Vedel na ňom vyčarovať také kúsky, že mu tlieskal hokejový svet.
Zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej extralige, v kanadsko-americkej NHL i v ruskej KHL. Najpôsobivejšiu v slovenskej reprezentácii. Prišiel do nej i so zlomeným prstom, predvlani v predvianočnom čase priletel na Slovensko liečiť si boľavé rameno, len aby stihol olympijský turnaj vo Vancouvri. Pripravil sa naň tak, že sa stal jeho najproduktívnejším hráčom.
Prvý Demitrov gól v KHL označili médiá za klenot. Fanúšik, ktorý Demitru nazval penzistom v domnení, prišiel do Jaroslavľa za veľkými peniazmi v tichosti dohrať, sa šikovnému Slovákovi verejne ospravedlnil a nazval ho – molodcom.
Zvony jaroslavľských kostolov, ktoré sa v sobotu rozozvučia pri pietnej rozlúčke s obeťami leteckého nešťastia, budú clivo znieť i v slovenských dušiach.
Na pamiatku Pavla Demitru, skvelého hokejistu i človeka.
→