Prečo tím nedokázal jasne vyhrať aspoň nad Nórmi?
K zvratu viedli nepochopiteľné individuálne chyby, nedisciplinovanosť. V reprezentácii by som očakával, že hráči dodržia stanovenú taktiku.
Spomínali ste, že vaše slová akoby narážali na múr. Nebrali vás hráči?
To sa možno treba spýtať ich. Mal som pocit, že (taktike) rozumejú. Ale viackrát sa stalo, že improvizovali a koncepcia sa rozpadla.
Ako ste s nimi komunikovali?
Niekedy komunikujete, ale akoby to ostávalo nevypočuté. A potom si hráči na ľade nevedia pomáhať ako kolektív.
Kedy zhodnotí majstrovstvá vedenie hokejového zväzu? Tlačovku odvolalo…
Potrebujeme najprv zhodnotiť prácu realizačného tímu. Beriem zodpovednosť v plnej miere na svoju hlavu. Na druhej strane je treba povedať, že sa šesť rokov snažím, aby kvalita slovenského hokeja narástla.
Úpadok ale pokračuje…
Celkom sa nám ho nepodarilo zastaviť, ale nie je to len záležitosťou funkcionárov a trénerov. V priebehu turnaja nevieme veci ovplyvniť tak, aby sme konkurovali krajinám, ktoré sa posúvajú dopredu.
Ktorým?
Bývalým sovietskym republikám, ktoré držia hráči ruskej Kontinentálnej ligy. Hráči Dánska a Nórska zasa rastú vo Švédsku a Fínsku. Krajiny, ktoré hovoria po nemecky, zaostávajú. A pritom sa po celý rok stretávame práve s nimi. Keď potom príde silný súper, zlyhávame v defenzíve.
Bol turnaj posledným varovaním pre slovenský hokej?
Také nie je nikdy. Možno v krčme, keď sa objednáva pivo. Moje hodnotenie však bude veľmi kritické.
Koľko zodpovednosti nesiete ako funkcionár, viceprezident zväzu?
Asi sedemdesiatjeden percent (zasmeje sa). Nie, to sa snažím zľahčovať. To sa nedá presne odhadnúť. Už v roku 2002 sme vedeli, že schopnosť Slovenska ostať medzi špičkou je vážne ohrozená. Nemali sme podmienky, koncepciu. Postavili sme dokopy asi tak jeden a pol štadióna. K skvalitneniu extraligy a ďalších juniorských reprezentácií nedošlo.
Aké sú aktuálne ciele slovenského hokeja?
Udržať sa v strednej kategórii tímov, hľadať hráčov pre budúcnosť. Mrzí ma tá, až trošku škodoradostná kampaň v médiách. Málo sa hovorí, že proti Česku sme boli v nevýhode. Mali sme málo času na regeneráciu a Česi sa výrazne posilnili. Nikto nespomenul, že prvý gól, ktorý sme dostali, bol po jasnom porušení pravidiel…
…ale prehrali sme 0:8! Najhorší debakel v histórii!
To je dôsledok. Hľadajme príčiny. Vy komentujete dôsledky, ja hľadám príčiny.
Našli ste ich?
Áno. V nás, určite nie vo vás. Jedna z hlavných je, že kvalita nášho potenciálu nie je adekvátna českej.
Bielorusi s Čechmi hrali takisto deň po zápase s Fínskom a dlho držali stav 0:0…
… a všimli ste si zostavu českého mužstva?
Všimli sme si zostavu Bielorusov. Mali dvoch hráčov z NHL…
…a koľko sme mali my hráčov z NHL?
Piatich.
Prečo si myslíte, že Ölvecký a Valábik sú hráčmi z NHL? Majú potenciál byť v NHL. Ale vzhľadom na počet hráčov, ktorých máme v NHL, s nimi musíme komunikovať. Potrebujú čas, sú to chlapci, ktorí majú 22–23 rokov. Skutočné posily prišli iba v prípade Sekeru a Handzuša. Snaha etablovať talenty absolútne nevyšla.
Nesklamali vás hráči z KHL?
Očakával som od nich viac. Ich štatistiky a pozície v tímoch KHL napovedali, že by mohli patriť aj k lídrom. Zaostali dosť výrazne za očakávaním, hlavne jeden z nich.
Zabudli hrať hokej?
Určite nie. V národnom mužstve musí však mladý hráč plniť obranné a útočné úlohy rovnako. Spoliehať sa na to, že dostane puky dopredu, sa môže Marián Gáborík a Marián Hossa, za ktorých niekto v určitej situácii zaskočí. Takú pozíciu si však treba zaslúžiť.
Boli v reprezentácii hráči, s ktorými ste vnútorne nesúhlasili, ale presvedčili vás iní členovia realizačného tímu? Narážame na Petra Ölveckého…
Vnútorne nesúhlasil… Keby bol Jožko Stümpel v poriadku, keby prišiel Gáborík alebo Zedník, účasť Ölveckého by sme neotvárali. Ale – nemáme stredných útočníkov. Sú našou nočnou morou, mojou určite. Dlhší čas ich hľadám lupou. Hoci Ölvecký v minulosti veľa na tomto poste nehral, v NHL na tejto pozícii získava skúsenosti. Keby odohral pár prípravných zápasov, fungoval by inak.
Štefan Ružička prípravné zápasy odohral, bol najlepší strelec, ale na šampionáte nefungoval…
Zrejme si splnil ambíciu tým, že sa dostal do tímu. Bolo to aj na hrane z hľadiska jeho zranenia. Je to hráč s obrovskou budúcnosťou, musí si ale uvedomiť základnú vec. V prvom rade je tu tím, a potom on.
Pripúšťate chyby v nominácii? Vlastne ste ich naznačili…
Keby sme si teraz prešli všetky mená, možno by sme spomenuli Františka Skladaného, Ruda Hunu – aj keď on mal zranenie a veľkú vyťaženosť. Hráči, ktorí hrali záver play-off, na šampionáte šliapali vodu. Domino Graňák patril vo Švédsku k špičke a tu mal veľké problémy stíhať. Rovnako Juro Mikúš – až do finálovej série s Košicami bol jedným z lídrov tímu. Tu sa vytratil.
Aká je deľba kompetencií vo zväze? Za čo zodpovedáte? Veľmi často konštatujete: neurobili sme nič, neurobilo sa nič…
V predchádzajúcom období som bol predsedom komisie mládeže, ktorá mala spoluutvárať podmienky na rozvoj mládežníckeho hokeja a odstraňovať bariéry pri vstupe detí do hokejovej prípravy. Výrazne sme znížili nákladovosť rodičov. Nevieme však zmeniť prístupnosť ľadovej plochy, máme veľmi málo štadiónov. To je aj záležitosť štátu a miest. Keď som opäť prešiel do funkcie trénera reprezentácie, stal som sa zodpovedným za štátnu reprezentáciu – od šestnástky po dvadsiatku.
Čo s juniorským hokejom, ktorý najviac zaostáva?
Je na takej nízkej úrovni, že bez účasti dvadsiatky (v extralige) nevieme garantovať príslušnosť k veľkému hokeju dlhšie ako jeden-dva roky. Porovnajte si, čo robí Bielorusko, čo Lotyšsko. Už nás dobehli, ak nepredbehli. U nás je šport Popoluškou. Keby som vám poslal všetky materiály, ktoré som vypracoval a navrhol ako predseda Slovenskej únie športu a aj ako človek zodpovedný za rozvoj mládežníckeho hokeja – na ministerstvá, priamo do vlády – povedali by ste, že som sa asi už zbláznil. Odozva je minimálna. Dôvod? Šport nie je prioritou nášho štátu a neviem, či sa ňou stane.
Dá sa vylúčiť alebo odhadnúť, že sa Slovensko bude doma na MS 2011 zachraňovať?
Môže sa to stať, lebo situácia je postavená na tom, akí hráči môžu do mužstva v danom momente prísť. Vlani sme sa zachraňovali. Teraz sme sa vyhli tomu súboju o záchranu možno o nejaký bod, dva, lebo sme niečo zvládli v záveroch stretnutí. Keď máte pätnásť hráčov, ktorí majú maximálne ročnú akú-takú skúsenosť z MS, je to dosť veľké riziko.
Môžete povedať, kde sa stala základná chyba, že sa mužstvo za celý čas nenaštartovalo?
Nie, to je téma, o ktorej môžeme hovoriť približne o dva týždne.