Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Zvažoval som emigráciu. Rodina zvíťazila nad NHL

Sledovala ho Štátna bezpečnosť, bol pod drobnohľadom Vojenskej kontrarozviedky. Keďže mal strýka v USA, komunisti mu zakázali účasť na viacerých turnajoch v zahraničí.

17.11.2019 12:00
Oto Haščák Foto: ,
Oto Haščák.
debata (14)

Rozmýšľal aj o emigrácii, ale napokon zostal doma s rodinou. Legendárny hokejista Oto Haščák (55) bol jedným z prvých športovcov, ktorí po páde režimu odišli do zahraničia. „Lampasáci sa síce starali o hustú atmosféru, ale nikto neprišiel za nami s tým, že toto môžeš či nemôžeš,“ spomína na Nežnú revolúciu účastník troch zimných olympiád.

Spomínate si na to, čo ste robili v období okolo 17. novembra 1989?

Pamätám si veľmi dobre na jeden novembrový večer. Stál som na zaplnenom námestí v Trenčíne. Na pleciach som mal štvorročného syna, ktorému som dal kľúče, aby nimi štrngal.

V tom čase ste hrali za armádny klub Dukla Trenčín. Ako vnímala udalosti na uliciach kabína? Dostali ste od nadriadených zákaz zúčastňovať sa na demonštráciách?

Nikto nám nič nazakazoval. Bavili sme sa o udalostiach v šatni rovnako ako vtedy celý národ. Hustá atmosféra vládla zo strany lampasákov, ale nikto neprišiel za nami s tým, že toto môžeš či nemôžeš.

V USA ste mali strýka Tomáša. Podľa archívov ŠtB mal na vás veľký vplyv a možnosti pripraviť vám za oceánom pôdu na útek. Pripomínali vám to komunisti?

Nemal na mňa žiadny vplyv. Emigroval do zámoria rok predtým, ako som narukoval na vojenčinu. Neboli sme v kontakte, pretože sme nemali ako komunikovať. Prvý rok, keď som bol na vojne, mi zakázali vycestovať na turnaj do Švajčiarska. Mal som pár výsluchov od členov Vojenskej kontrarozviedky, ale nebolo to nič dramatické.

Okrem Švajčiarska vás vtedajší režim nepustil ani na turnaj do Nemecka. Ako ste to vnímali?

Keď ste člen tímu, mladý, plný odhodlania niečo dokázať a tím ide do zahraničia a vy musíte zostať doma kvôli rodine v zahraničí… Hnevalo ma, že ma nechceli pustiť. Ale ak som chcel pokračovať v Dukle, musel som to akceptovať. Nebol som však jediný. Podobné situácie museli riešiť aj iní hráči, ktorým odišli rodiny do cudziny.

Štartovali ste aj na olympiáde v Calgary 1988. Nerozmýšľali ste o zotrvaní v Kanade a následnej emigrácii?

V tom čase nie. Ale predtým sme mali v národnom tíme medzi sebou podobné debaty. Za môjho pôsobenia v reprezentácii nik nezostal v cudzine počas turnaja či medzištátnych zápasov.

Ani vás nikto počas turnajov v zahraničí nekontaktoval s ponukou na angažmán?

Nie, ale priznám sa, že tesne pred revolúciou som nad emigráciou uvažoval. Videl som, že mám talent a mohol by som v hokeji niečo dokázať. Zároveň som však už vtedy rozmýšľal nad stavbou domu, presťahovaní rodičov z Martina do Trenčína. Čiže z myšlienky o odchode sme upustili. Navyše, v krajine sa diali veci a zmena bola neodvratná.

Július Šupler a kapitán Oto Haščák po triumfe v... Foto: TASR
Július Šupler, Oto Haščák Július Šupler a kapitán Oto Haščák po triumfe v B-kategórii hokejových MS.

Boli ste jedným z prvých Čechoslovákov, ktorí po prevrate odišli hrať do zahraničia. Ako sa zrodil váš odchod do Södertälje?

V roku 1990 ma draftoval Boston. Hneď po revolúcii ma volali, aby som vycestoval do USA. Zostava Bruins však bola nabitá, dve sezóny za sebou hrali finále Stanleyho pohára. Ponúkli mi len farmu – za smiešne peniaze. Nedalo by sa z nich vyžiť a už vôbec nie zarobiť. Dnes také sumy inkasujú juniori. Vo Švédsku som dostal solídne podmienky a zmluvu na tri roky. Keďže som mal rodinu, musel som myslieť aj na túto stránku veci.

Ako vás prijali spoluhráči na severe Európy? Dali vám pocítiť, že ste z východného bloku?

Ako prvý Slovák vo Švédsku som bol akýsi priekopník čo sa týka zahraničných angažmánov. Spoluhráči a vedenie klubu boli veľmi ústretoví, skutočne milí ľudia. Párkrát sa spýtali a porovnávali nás s Ruskom. Vysvetľoval som, že Rusko je niekde inde a že ja som z Československa. Vedeli o tom, že Sovieti si našu krajinu podmanili násilne a cítili našu krivdu.

Zamyslíte sa občas nad tým, akým smerom sa mohla uberať vaša kariéra, ak by na jej začiatku vládli v Československu slobodné pomery?

Viacerí z odborných kruhov lamentujú, že som nevyskúšal NHL a že som mal veľkú šancu sa tam presadiť. Pre mňa sú to prázdne reči. Netvrdím, že by som tam neuspel, ale vtedy bola NHL iná súťaž ako je dnes. Nepoznal som ju, nemal informácie, videl som tak dva-tri zápasy v televízii. Nepozerám sa dozadu. Mal som dobrú kariéru, i keď niekedy mi je trochu ľúto, že som si v profilige nezahral.

Prinieslo vám tridsať rokov po Nežnej revolúcii aj nejaké sklamanie?

Som veľmi sklamaný zo súčasnej politickej scény. Snažím sa do toho nestarať, nedopustiť, aby ma to zožieralo. Ale i tak, keď to vnímam ako bežný človek, je mi z toho niekedy do plaču. Keď pred tridsiatimi rokmi prišla revolúcia, očakával som, že vývoj v našej krajine pôjde iným smerom. Aj preto som sa vrátil. Mal som ponuku zostať vo Švédsku, po skončení kariéry mali pre mňa pripravenú manažérsku pozíciu. Chcel som však deti vychovať doma tak, ako vychovali rodičia mňa. Je mi ľúto, ako to u nás vyzerá. Nehovorím, že je to úplne zlé. Poukazujem skôr na to, aká je kultúra v politike, ako sa politici správajú. V 90-tych rokoch sa situácia neuberala dobrým smerom a rovnaké platí aj teraz.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Oto Haščák