Foto: tappara.fi
Zlepšil sa v korčuľovaní
Nádejný slovenský obranca Martin Bodák nastúpil v drese lídra fínskej Liigy na ľade posledného tímu Lukko Rauma. Jeho mužstvo nečakane prehralo 3:5.
„Bol to pre mňa veľký deň zahrať si v osemnástich rokoch v najvyššej fínskej súťaži. Úžasná skúsenosť a zážitok. Samozrejme, bol by som najradšej, keby sme vyhrali, ale potvrdilo sa, že každý môže zdolať každého. Bol som v pozícii siedmeho obrancu a dve tretiny som pravidelne naskakoval na ľad,“ pochvaľuje si ešte stále len 18-ročný mladík.
Rodák zo Spišskej Novej Vsi prestúpil do Tappary v lete roku 2015 po svojej prvej účasti na MS hráčov do 18 rokov. „Dostal som ponuku zo špičkového fínskeho klubu, takže som nemal nad čím váhať. Po roku a pol sa tu už cítim ako doma. Samozrejme, začiatky neboli najľahšie. Potreboval som si zvyknúť, že sa musím postarať sám o seba,“ približuje.
Pôsobenie v krajine tisícich jazier si pochvaľuje. V juniorskej lige herne napredoval a zahral si aj v druhej najvyššej seniorskej súťaži. Od prestupu sa predstavil na ďalších dvoch mládežníckych šampionátoch. Vlani hral druhý raz za osemnástku a na prelome rokov bol súčasťou dvadsiatky na MS v Kanade. Vo štvrťfinále so Švédskom (3:8) strelil prvý gól zverencov Ernesta Bokroša.
„Chýbala nám väčšia dravosť v ofenzíve, aby sme tam urobili lepší výsledok. Inak to bola pre mňa tiež výnimočná vec, že som mohol reprezentovať Slovensko na šampionáte, ktorý už patrí medzi tie najprestížnejšie. Vo Fínsku sa hrá iným štýlom. Zlepšil som sa najmä v korčuľovaní. Rád by som teraz ostal v prvom tíme, ale zatiaľ sme sa o tom s trénerom nerozprávali,“ hovorí.
Zdedil športové gény
O tom, že v utorok zažije debut v Liige sa dozvedel deň pred zápasom. Pomohlo mu aj to, že dvaja stabilní obrancovia sú zranení a ďalší z klubu odišiel. „Aspoň si ma mohli otestovať v ostrom zápase. S prvým mužstvom som trénoval viackrát už predtým. Pomohol mi najmä brankár Dominik Hrachovina. Vravel mi, aby som si zápas užil a že trocha nervozity k tomu patrí,“ prezrádza Bodák.
Jeho hokejový vzor je Kris Letang z Pittsburghu. Imponuje mu najmä jeho ofenzívny prejav. Sníva o tom, že si raz zahrá v NHL. Teraz verí najmä v to, že sa udrží v seniorskom hokeji a s nádejou vzhliada aj k tohtoročnému draftu najlepšej ligy sveta.
So spoluhráčmi komunikuje najmä po anglicky, ale ovláda už aj základy fínčiny. „Samozrejme, medzi hokejistami sa najprv naučíte nadávky, ale čosi sa už na mňa nalepilo. Viem aj trochu rozprávať. Azda by som sa dorozumel aj v obchode, keby bolo treba,“ usmieva sa Bodák, ktorý zdedil pohybový talent po rodičoch.
Otec je bývalý hokejista a mama trénuje mladé volejbalistky. „Po kom mám viac talentu, si netrúfam odhadnúť. Otec mi však ako bývalý hokejista vedel poradiť, čo a ako mám na ľade robiť. Mamka ma zas vždy podržala, keď mi čosi nevyšlo. A naučila ma hrať volejbal. Voľakedy som v ňom bol celkom dobrý, ale dlho som ho nehral, tak neviem, ako som na tom teraz,“ dodáva.