Stalo sa to v 55. min stretnutia 8. kola Tipsport Ligy medzi Popradom a Piešťanmi. Hosťujúci útočník Filo ostal po zákroku domáceho Mateja Síkelu nehybne ležať na ľade a všetci okolo tušili, že je zle. Okamžite ho previezli do nemocnice v Košiciach a ešte v noci sa podrobil operácii, pri ktorej mu zlomený a roztrieštený siedmy stavec nahradili titánovým.
Najnáročnejší bol deň po operácii
„Môj život sa výrazne zmenil. No beriem to tak, že sa asi stalo, čo sa stať malo. Som najmä rád, že nemusím riešiť oveľa vážnejšie problémy, ktoré mohli nastať. Dopadlo to vlastne ešte celkom dobre. Psychicky najnáročnejší bol prvý deň po operácii,“ vysvetľuje 27-ročný rodák z Bánoviec nad Bebravou.
Pred zákrokom sa od lekárov dozvedel, aký je jeho stav a onedlho už šiel pod nôž. Ani sa nestihol skontaktovať s najbližšími.
„Po zápase za mnou prišli chalani z Piešťan, potešilo ma to, ale príliš som ich nevnímal. Myslel som len na to, nech to mám čo najskôr za sebou. Sms-ky od rodičov a priateľky som si našiel až ráno po prebratí. Museli byť v obrovskom strese. Ešte v ten deň ma prišli aj pozrieť. Aby toho nebolo málo, cestou havarovali. Našťastie sa nikomu z nich nič nestalo,“ vraví Filo.
Rovnako ako jeho blízki, aj on sám mal pri obrovskej smole i kusisko šťastia. „Jedna časť roztriešteného stavca mi zasahovala do púzdra miechy. Púzdro je 1,5 cm široké a ono mi to zasahovalo 0,7 cm… Keby mi úlomok preťal miechu, bol by som ochrnutý. Teraz sa môžem pochváliť, že už nemám žiadne problémy. Dva týždne už aj pomaličky športujem,“ dodáva.
V nemocnici ležal len týždeň, ale nákrčník nosil až šesť mesiacov. Prvé tri mesiace chodil len minimálne. Aj chvíľkovým bežným pohybom sa totiž veľmi rýchlo unavil.
V návrat na ľad vôbec neveril
Prvé prognózy naznačovali, že na hokej môže zabudnúť. Preto naň radšej ani nemyslel, hoci bývalých spoluhráčov a kamarátov z Piešťan či Trenčína si občas šiel pozrieť naživo v akcii.
„Nič som si nenahováral. Lekári aj fyzioterapeuti mi naznačovali, že by som to nemal ani skúšať. Takže som bol viac pripravený na alternatívu, že sa už do hokeja nevrátim. Keď som však bol osem mesiacov po operácii na kontrole v Košiciach, tak mi lekár povedal, že to vyzerá sľubne a všetko sa dobre zrastá. Môžem postupne zisťovať, ako zareaguje telo na väčšiu záťaž,“ približuje bývalý mládežnícky reprezentant, ktorý to skúšal aj v zámorskej juniorke.
Asi o mesiac chce začať intenzívne trénovať a uvidí, čo z toho. „Nevrátil by som sa na ľad, ak by to malo byť len zo súcitu alebo nie na najvyššej úrovni. Žiadne ciele si nedávam. Sám som zvedavý, ako to pôjde. Ak budem mať možnosť i chuť hrať a hokej ma bude stále napĺňať, tak by som do toho šiel znova,“ prisvedčí.
Strachu z návratu do výstroja sa neobáva, i keď je mu jasné, že drobný blok sa asi v hlave dostaví.
Keďže mal počas rekonvalescencie dosť času, v ostatných mesiacoch sa ešte viac ponoril do podnikania. Pred štyrmi rokmi založil spolu s bratrancom firmu, ktorá sa snaží zmeniť stravovacie návyky Slovákov.
„Venujeme sa zdravej strave, dovozu čerstvej zeleniny a ovocia od farmárov a biopestovateľov. Nedávno sme otvorili aj prvú kamennú predajňu, takže mi podnikanie zaberá čoraz viac času,“ prezradil.