Extraligový triumf je pre neho do určitej miery odmenou za vytrvalosť, vďaka ktorej prekonal nevydarené obdobie kariéry. Pred siedmimi rokmi dokonca myslel na to, že aktívnu hokejovú činnosť ukončí.
„Je to veľmi dlhý čas, čo som si musel počkať. Myslel som na to, že to musím zlomiť. Keď som prišiel do Liberca, tak som sa modlil, aby som to vyhral a vidíte, pánboh ma vyslyšal o dva roky neskôr. Som jednoducho veľmi rád, že sa nám to podarilo. Je tu veľa ľudí, ktorí si to zaslúžia,“ vyhlásil Lašák.
„Majiteľ do toho dáva veľa času, energie, poctivosti. Máme tu maséra Jurka, ktorý doteraz nehral finále, aj pre neho je titul úžasný. To sú ľudia, ktorí si to zaslúžili a stáli pri nás celú sezónu. Sú za tým nielen hráči a tréneri, ale aj ostatní, samozrejme aj fanúšikovia. Je to veľké puzzle, ktoré sme pospájali a sme radi, že to máme,“ uviedol Lašák.
Sám pri tom ale už byť nemusel. „Bavíme sa o mesiacoch, keď som mal tridsať, končil som v Pardubiciach a nebol som schopný chytiť v drese Košíc volejbalovú lopta. Priznám sa, že som premýšľal nad koncom kariéry. Ale vidíte, čo sa stalo. Je to aj veľký príklad pre ostatných športovcov, že keď si človek myslí, že je na dne, potom narazí na ešte väčšie dno a z toho sa dokáže odraziť,“ vyhlásil Lašák.
Vo finále ho vystriedal kolega
Vo finále sa prestriedal s Markom Schwarzom, ktorému dal tréner Filip Pešán dôveru od začiatku tretej tretiny tretieho zápasu a ponechal ho v bránke až do konca úvodnej dvadsaťminútovky zápasu číslo päť. Schwarz sa tímu odvďačil spoľahlivým výkonom v dôležitej štvrtej bitke, ktorú Bílí Tygři vyhrali 4:1 a zrovnali sériu na 2:2.
Držiteľ kompletnej zbierky z MS netají, že to ako tímová jednotka niesol ťažko. „Ten čas pred zápasom pre mňa bola veľmi ťažký, pretože som strašne chcel chytať. No potom som išiel do kabíny a hovoril si, že keď tým chalanom niečo nepoviem, nedám im nejaké rady a nepodporíme ich, tak ma to bude mrzieť do konca života,“ priblížil Lašák svoje rozpoloženie.
Osobnú nespokojnosť dokázal v tej chvíli hodiť za hlavu. „Úplne na všetko som sa vykašľal a len som chcel, aby sme vyhrali. Všetko išlo bokom. Aj keby to mal ‚Švára‘ dochytať do konca, tak som mu to maximálne prial, pretože si to jednak zaslúžil a za druhé je to vždy tímová práca,“ povedal Lašák.
Do tímu sa nakoniec vrátil. „Nebol čas o tom veľmi premýšľať, proste som išiel do bránky a chytal som. Od toho som tam, aby som chytal puky. Kvôli tomu som tu, aby som tím podržal, keď je potreba,“ vyhlásil Lašák, ktorý sa už s vedením klubu dohodol na pokračovaní spolupráce.
Dával im istotu. Lebo je najskúsenejší
Rozuzlenie celého boja o zlato si v nedeľu večer naplno užíval. „Finále bolo veľmi ťažké, sparťania na čele s Tomášom Pöpperlem hrali skvele. Ja som si to užíval, v predĺžení zo mňa všetko spadlo. Bolo to perfektné a ja som veril, že vyhráme,“ uviedol Lašák.
„Veril som svojim chlapcom, pretože ich poznám a vedel som, že na konci vieme hrať ten najlepší hokej. Na druhej strane som im chcel dať istotu. A kto iný, keď nie ja? Najstarší a najskúsenejší. Bolo zrejmé, že len musíme hrať to svoje a že to musí prísť,“ pripomenul Lašák náročnú bitku, ktorá skončila až v 86. minúte gólom Martina Bakoša.
Tak dlho si hráči mohli vychutnávať výbornú atmosféru v O2 aréne. „Naši fanúšikovia boli úžasní, ale aj sparťanskí vytvorili skvelú atmosféru. A aj pre hráčov, ktorí toho majú za sebou veľmi veľa, keď príde 17 tisíc ľudí, je to obrovský zážitok,“ povedal Lašák.
Keď sa Liberec v sérii dostal zo stavu 1:2 do vedenia 3:2, nabádal k mimoriadnej pokore. Ako počas celej sezóny bol príkladom mladším spoluhráčom a bol odhodlaný ním zostať až do úplného konca.
„Nech tí mladí pochopia, že nie je ťažké titul vyhrať, ale osláviť. Vezmem si ich do parády a uvidíme, ako dopadnú,“ uviedol s úsmevom Lašák, priebežne poťahujúc z oslavného cigary.