Pri víťazstve Malmö (2:1 pp) sa stal najmladším legionárom a zároveň šiestym najmladším hráčom v histórii súťaže. Vo veku 16 rokov, 3 mesiace a 1 deň. „Je to veľká skúsenosť. V lige, kde pôsobí viacero hráčov z NHL, sa môžem veľa naučiť,“ tvrdí nádej slovenského hokeja.
V lete ste odohrali za Malmö jedno prípravné stretnutie. Tušili ste, že by ste mohli dostať šancu aj v ostrom ligovom zápase?
Začiatkom leta som nedúfal ani v to, že si zahrám za prvý tím aspoň v príprave. Jedného dňa mi tréner napísal, že sa mám hlásiť na tréningu s áčkom a hneď som šiel aj na zápas. Po ňom som už veril, že by ma mohli vytiahnuť aj na nejaký duel v súťaži. Vo štvrtok to prišlo a som veľmi rád.
Mali ste pred stretnutím husiu kožu?
Snažil som sa nemyslieť na to, proti akým hráčom budem hrať. Sústreďoval som sa na to, že hokej v SHL je veľmi rýchly a musím potvrdiť trénerovi, že urobil dobre, keď si ma vybral. Nechcel som ho sklamať. Obavy som však nemal.
Ako ste sa na ľade cítili?
Odohral som sedem minút, čo síce nie je veľa, ale na môj vek a prvý zápas to bolo akurát. Tréner ma nasadzoval v úvodných dvoch tretinách, potom už hrali len skúsenejší, lebo zápas bol vyrovnaný a veľmi sme potrebovali získať body. Taká bola aj dohoda pred zápasom. Snažil som sa hrať jednoducho a najmä spoľahlivo v defenzíve. Vyšlo to, mužstvo so mnou na ľade neinkasovalo a neurobil som žiadnu vážnu chybu. Bolo to na úvod veľmi fajn.
Nájdu vás fanúšikovia v zostave prvého tímu aj v ďalších stretnutiach?
Uvidíme, ale vyzerá to tak, že by som mal hrať aj v sobotu. Vo štvrtok sa nám totiž zranili dvaja obrancovia – jeden na rozkorčuľovaní a druhý počas zápasu. Budem veľmi rád, ak sa mi ešte podarí na pár zápasov nastúpiť.
Koľko obrancov má Malmö v prvom tíme?
Bežne je ich osem, do zápasu zvyknú zasiahnuť siedmi. Jeden bek bol na farme. Uvidíme, ako to tréneri vyriešia teraz po zraneniach.
Čo vám z prvého zápasu v SHL najviac utkvie v pamäti?
Jednoznačne atmosféra. V Örebre prišlo na štadión okolo 5-tisíc ľudí a bol to pre mňa zážitok – hrať s mužmi v najvyššom tempe pred takou kulisou. Potešilo ma, že sme vyhrali a nevidel som žiadne pozápasové kúsky Jula Hudáčka.
Foto: MALMOREDHAWKS.COM
Vedeli bratia Hudáčkovci, že proti nim nastúpil ich krajan?
Minulý rok som sa bol s mojím manažérom pozrieť na Örebro počas play off vo Växjö. Vtedy som sa s Julom spoznal. Manažér sa s ním rozprával aj pred štvrtkovým zápasom, takže vedel, že nastúpim. Pri podávaní rúk mi zagratuloval k víťazstvu a zaželal, aby sa mi darilo aj naďalej.
Akú sú vaše najbližšie a aké najväčšie hokejové ciele?
Chcem odohrať čo najviac zápasov za prvý tím Malmö, podávať čo najlepšie výkony v juniorke a dostať sa s ňou do play off. Okrem toho by som si rád zahral na majstrovstvá sveta osemnásťročných. V budúcnosti túžim po NHL a účasti na svetovom šampionáte seniorov. No uvedomujem si, že predo mnou je ešte veľmi dlhá cesta, kým sa prepracujem k napĺňaniu hokejových snov. Veľa ľudí o tom so mnou hovorí. Musím poctivo trénovať a robiť maximum pre to, aby všetko pokračovalo tak, ako si predstavujem.
Ako ste sa dostali do Malmö?
Pred dvoma rokmi som prišiel na skúšku, po ktorej mal klub o mňa záujem. Dohodli sme sa a v nasledujúcej sezóne som začal pôsobiť vo Švédsku.
Kde bývate a kto sa o vás stará?
Zo začiatku som býval u jednej slovenskej rodiny, ale tá sa po pol roku odsťahovala, takže už čosi viac ako rok bývam sám. Dostal som klubový byt. Zvládam to. Všetko, čo potrebujem, ma naučili doma. Dá sa povedať, že ma na čosi také pripravovali.
Rozhovor na klubovej stránke ste poskytovali v angličtine. Dohovoríte sa aj po švédsky?
Pred príchodom som nevedel úplne dobre ani po anglicky, ale musel som sa rýchle učiť. Teraz sa už len zdokonaľujem. Po švédsky veľa rozumiem, ale rozprávam len trošku. Radšej hovorím po anglicky. V juniorských tímoch rozpráva tréner po švédsky, ale mňa si často vezme bokom a vysvetlí mi všetko po anglicky. V prvom tíme sa hovorí už iba po anglicky, keďže je tu viacero zahraničných hráčov.
Kedy ste začínali s hokejom?
V štyroch rokoch som prišiel do Slovana a po ďalších dvoch som prešiel do hokejovej školy Svišť, na ktorú mám výborné spomienky. Mali sme tam kvalitné tréningy a hrávali sme českú ligu. Som rád, že som bol súčasťou tohto vydareného projektu.
Máte medzi obrancami vzor?
Odmalička sa mi najviac páčili Ľubo Višňovský a Andrej Sekera. Okrem nich obdivujem aj Drewa Doughtyho z Los Angeles. S Višňovským mám aj spoločnú fotku, keď som mal asi desať rokov, so Sekerom som sa ešte nestretol.