„Na Slovan nemám najlepšie spomienky. Môžu zato dlhé letecké presuny a najmä nesplnené finančné záväzky. Vo Švajčiarsku všetko klape ako hodinky,“ tvrdí 26-ročný rodák z Popradu.
Ako hodnotíte víťazný dvojzápas (5:3, 4:3) v osemfinále Ligy majstrov s českým Libercom?
V prvom stretnutí mali hokejisti Liberca prehnaný rešpekt. V odvete sa hrala vyrovnanejšia partia a v druhej tretine nás súper pritlačil. Napokon sme to zvládli a postúpili do štvrťfinále.
V Liberci pôsobí trio Slovákov – brankár Ján Lašák a útočníci Branko Radivojevič a Martin Bakoš. Prebehli medzi vami nejaké podpichovačky?
S Bakim (Martinom Bakošom) sme si telefonovali už pred prvým duelom. Doberali sme sa aj na Nemeckom pohári. Tvrdil, že u nás zvíťazila, načo som mu odvetil, že nemajú žiadnu šancu. Na ľade sme na seba často pokrikovali (smiech).
Na Nemeckom pohári slovenská reprezentácia obsadila posledné miesto. Čo vám turnaj ukázal?
Odohral som dva zápasy. V prvom Američania nehrali svoj typický hokej a je škoda, že sme to nevyužili. Nemci boli nadupaní, až premotivovaní. V prvých dvoch tretinách sme nedodržiavali systém a môžeme byť radi, že sme nedostali väčší výprask. Pred odchodom som spoluhráčom poprial, nech zvíťazia aspoň so Švajčiarmi, čo sa im podarilo.
Ako zvládate nahustený hokejový program?
Najviac som bol unavený po prvom zápase v Liberci, po ktorom sme sa s Bakim ponáhľali do Bratislavy, aby sme sa ihneď pripojili k mužstvu. Po príchode z reprezentácie mi dal klubový tréner deň voľno a v odvete som bol plný síl.
Neľutujete teda, že ste si v nabitom programe našli čas na národné mužstvo?
Najskôr som na túto akciu vôbec nemal cestovať, lebo klubový tréner Arno Del Curto nerád uvoľňuje hráčov na prípravné zápasy počas rozbehnutej sezóny. Zo švajčiarskych hokejistov nepustil žiadneho. Uvoľnil len Švéda Axelssona a mňa s podmienkou, že nastúpim len v dvoch dueloch. Tešil som sa, že po piatich mesiacoch prídem na Slovensko a budem s chlapcami, ktorých som dlhšie nevidel.
Do Davosu ste putovali spočiatku len na skúšku. Verili ste si?
Absolvoval som kvalitnú letnú prípravu, takže som sa neobával. Dôležité bolo, ako si sadnem s trénerom. Po pár dňoch mi povedal, že sa mu páči ako pracujem na tréningoch či v zápasoch a chce ma na celú sezónu. Súpiska však už bola zaplnená a z administratívnych dôvodov ma teraz podpisujú z mesiaca na mesiac. Práve dnes mám uzavrieť novú zmluvu do januára.
Ako ste spokojný s doterajším pôsobením vo Švajčiarsku?
Nemám sa na čo sťažovať. V klube všetko funguje na vysokej úrovni a užívam si to. V ostatných zápasoch nastupujem v prvej obrannej dvojici a na ľade trávim aj 20 minút. Hrám aj presilovky. Jedine, čo mi chýba, sú góly. Verím, že čoskoro prídu. Tréner však zdôrazňuje, že góly majú dávať útočníci. Od obrancov vyžaduje, aby hrali jednoducho a čo najrýchlejšie posielali puky von z obranného pásma.
Aké ciele má klub v tejto sezóne?
Máme ambiciózneho trénera, ktorý chce všetko vyhrať – domácu súťaž, Ligu majstrov aj Spenglerov pohár. Je obrovský maximalista, každý deň nás motivuje a vedie k tomu, aby sme sa zlepšovali.
Na konci roka sa v Davose pravidelne koná najstarší turnaj na svete o Spenglerov pohár. Je to pre vás veľká výzva?
Tréner sa ma niekoľkokrát pýtal, či si ho chcem zahrať. Vždy som mu s veľkým nadšením odpovedal, že áno. Raz mi dokonca povedal, že mi dá urobiť aj švajčiarsky pas, aby som mohol hrať. V meste, v ktorom žije 10-tisíc obyvateľov, je to obrovská udalosť. V čase turnaja prichádza do Davosu okolo 30-tisíc návštevníkov.
Čo robíte v malom mestečku vo voľnom čase?
V Davose som spoločne s priateľkou Júliou, s ktorou trávim voľný čas. Máme tu hory, kopce či jazerá. Chodíme na prechádzky, ľudia v meste ma spoznávajú a tento štýl života mi vyhovuje. Nepotrebujem žiadne nákupné centrá a ruch veľkomesta.