„Čím som dlhšie brankárom, tým viac sa mi črtá sen o pôsobení v NHL. O kariére mám takú predstavu, že by som skončil strednú školu a nastúpil do univerzitnej ligy NCAA v USA. Univerzita vie poskytnúť kvalitné vzdelanie i hokejové zázemie. Najprv však musím zaujať kompetentných, aby si ma vybrali.“
Maturoval v zámorí
Tieto slová vyriekol bratislavský rodák pred rokom a štvrť v seriáli Pravdy o športových talentoch pod hlavičkou – Budú z nich hviezdy?
Vybrali si ho, je bohatší o cenné skúsenosti i sebavedomejší. Aktuálne je poslucháčom 1. ročníka Univerzity Severná Dakota v Grand Forks i brankárom jej hokejového tímu v univerzitnej lige NCAA. Uplynulú sezónu premiérovo odohral v zámorí, kde sa stal oporou juniorského tímu Topeka RoadRunners.
„Za uplynulý rok sa veľa zmenilo, vyšiel mi nad očakávanie. Hokejovo som sa posunul, začínam študovať na vysokej škole. V prvom ročníku mám predmety so všeobecným zameraním, špecializáciu si vyberiem neskôr. Pôvodne som si chcel maturitu urobiť doma, no privítal som možnosť, že som mohol maturovať v USA, aj keď to bolo jazykovo náročnejšie. Skúšky som robil z angličtiny, matematiky, histórie, náuky o vláde a životospráve. Odchádzal som vlani koncom augusta, domov som prišiel koncom mája.“
Kým sa vrátil, zarezával v škole i na ľade. Nemal z nového pôsobiska obavy?
„Keď človek ide na iný kontinent niekoľko tisíc kilometrov od rodičov a priateľov, cíti rešpekt, skoro až strach. V novom prostredí som si zvykol pomerne rýchlo. Hlavne vďaka tomu, že som v juniorskom mužstve Topeky mal slovenského spoluhráča Daniela Rzavského. Pomohol mi adaptovať sa, čo mi uľahčilo aj hokejový začiatok v tíme. Už od úvodu som podával solídne výkony a myslím, že tým som presvedčil trénera v konkurenčnom boji o post jednotky.“
V rodine bolo príjemne
Ako bol na tom s angličtinou?
„Myslel som si, že jazykovo som pripravený celkom dobre, no po príchode som zistil, že až tak fajn to nie je. S oficiálnou angličtinou som nemal problém, s hovorovou a so slangom trochu áno. Ale po pár týždňoch som si zvykol.“ Pochvaľoval si aj bývanie v rodine, ako je v zámorí v tejto vekovej kategórii zaužívané.
„Manželia, ktorí nás prichýlili aj s jedným americkým spoluhráčom, boli milí dôchodcovia. Deti mali dospelé, nežili s nimi. Cítil som sa u nich príjemne.“ Čo považoval za najťažšie? Musel meniť štýl chytania?
„Najťažšie bolo zvyknúť si na užšie klzisko a americký štýl hokeja. Je rýchlejší a agresívnejší. Post brankárskej jednotky vám nik nedá zadarmo. Aj kolega chcel chytať, bol to boj kto z koho, no aj napriek tomu sme boli dobrí priatelia. Odchytal som viac ako polovicu zápasov. Nebyť dvoch zranení, zápasov mohlo byť ešte viac. So sezónou som spokojný, samozrejme aj z osobného aj tímového hľadiska to mohlo byť aj lepšie. Po základnej časti sme skončili druhí, v play off sme vypadli vo finále divízie.“
Foto: Jakub Homoľa
A medzi rečou spomenie: „Po sezóne ale prišlo milé prekvapenie v podobe ocenenia za brankára roka. Doma mi ho pripomína plaketa.“
Domov sa dostal raz – týždeň pred Vianocami, keď súťaž mala prestávku. Na prelome rokov sa tradične konajú majstrovstvá sveta hráčov do dvadsať rokov. Slováci sa z nich vrátili s cenným bronzom, Matej sa do Bokrošovho výberu nezmestil. „Trochu ma to mrzelo, bol to jeden z mojich cieľov v minulej sezóne, no život ide ďalej,“ vraví. Chuť si však napravil v júnovom drafte NHL.
Šampionát berie ako výzvu
„Nemal som vysnívaný klub. Počas roka sa objavovalo mnoho rebríčkov, stál som v nich medzi brankármi pomerne vysoko, takže na draft som si celkom veril – a som rád, ako dopadol.“
Mateja Tomeka si v 3. kole vybral klub Philadelphia Flyers. Pociťoval nervozitu, kto po ňom siahne? „Nervozitu ani nie, skôr napätie a nedočkavosť. Na drafte som sa stretol s Erikom Černákom, ktorého si vybral tím Los Angeles Kings. Vzájomne sme si zagratulovali. Draft som bral aj ako krátku dovolenku – na Floride som si vychutnal týždeň a pol relaxu s rodinou.“
Prvý dotyk s letcami má už za sebou. „Absolvoval som nováčikovský kemp. Vedenie klubu vie, že nastupujem na univerzitu. Je spokojné s jej výberom. Flyers majú v tejto sezóne nového trénera Davea Hakstola. Predtým viedol univerzitný tím Severnej Dakoty a zhodou okolností to bol práve on, kto si ma vyhliadol a bol jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol ísť na Univerzitu v Severnej Dakote. Potom som však dostal ponuku od Philadelphie. Je príjemné vedieť, že máte kontakt na tak vysoko postaveného človeka v NHL.“
O tri mesiace čaká slovenskú dvadsiatku na svetovom šampionáte obhajoba bronzu. Ako vidí osemnásťročný Matej svoju šancu byť pri tom?
„Ťažko odhadnúť, je to jedna z mojich výziev. Za dvadsiatku môžem chytať ešte dva roky. Žiaľ, z letných sústredení som sa ospravedlnil zo zdravotných i študijných dôvodov. Spravím maximum pre to, aby som sa na majstrovstvá sveta dostal. Konkurencia medzi brankármi je veľká, čo je pozitívne. Aby som však mohol pomýšľať na účasť, musím pravidelne chytávať a byť jednotkou v mojom univerzitnom tíme. Bude to opäť vyšší level, niečo nové, veľmi sa na to teším.“