V otvorenom rozhovore pre server iDnes.cz priznal, že v náročnej životnej situácii, keď prežil syndróm vyhorenia, vyhľadal odbornú pomoc.
„Prišiel ‚Hašan‘ a ja som skončil v Košiciach, kde som robil dvojku. Bol som úplne hotový. Zašiel som za psychologičkou, hodina u nej mi veľmi pomohla. Veľa ľudí na Slovensku aj v Česku má blok, že idú za ‚cvokárom‘. Keď som pôsobil v Nashville, mali sme psychológa priamo v klube, takže sa mi nezdalo blbé. Potom som za ňou zašiel ešte asi dvakrát a znova mi pomohla. Keď má človek hlavu dole, tak všetko vidí čierne a niekto mu musí otvoriť oči. Ona mi za hodinu naložila. Povedala, že som blbý a vysvetlila mi aj prečo. Mala pravdu,“ povedal 36-ročný brankár Liberca, ktorý úspešne reštartoval svoju kariéru v klube KHL Atlant Mytišči a potom pôsobil aj v Jokerite Helsinki, Amure Chabarovsk, Spartaku Moskva a Dukle Trenčín.
Od januára 2014 je rodený Zvolenčan v Liberci a zaradil sa medzi najlepších brankárov v českej extralige. „Každá sezóna môže byť posledná, aj keď životnosť hokejistov sa posunula. Každý by chcel končiť titulom ako napríklad Martin Ručinský v Litvínove – to je ideálne a najkrajšie. Takisto by som na konci kariéry chcel niečo dosiahnuť, ale pokojne môžem chytať ešte päť rokov. Musím sa však priznať, že už premýšľam, čo budem robiť, aby som ten životný skok dokázal zvládnuť,“ doplnil 84-násobný slovenský reprezentant, ktorý by po konci aktívnej činnosti rád pracoval s brankármi.