„Dôvod mi generálny manažér Sergej Fiodorov nepovedal, môžem sa o ňom len domnievať, hoci nejaké signály som zachytil. Po návrate do Moskvy z novembrového Nemeckého pohára, kde som bol so slovenskou reprezentáciou, som dostal zápal pľúc. Takmer na dva mesiace som vypadol zo zostavy. Vrátil som sa do nej medzi sviatkami na Spenglerovom pohári vo švajčiarskom Davose. Herný výpadok sa podpísal na mojej forme, nechytal som v takej pohode ako predtým. Klub angažoval ďalšieho brankára, takže som tušil, že ma uvoľní. Prežívam sklamanie, no aj takúto podobu má profesionálny hokejový život,“ priblížil vtedy slovenský reprezentant nútený odchod z Moskvy. Sezónu dochytal v Košiciach, rodnému mestu pomohol spoľahlivými výkonmi k majstrovskému titulu. Staňovmu prvému.
V nasledujúcom ročníku zamieril do pražskej Sparty. Koncom roka 2014 však opäť dostal zápal pľúc. „Z neho som sa už nevystrábil. Keď som začal s tréningmi, pociťoval som tlak v hrudi. Podrobnejšie vyšetrenia ukázali, že mám oslabenú imunitu, diagnostikovali mi aj zápal srdcového svalu. Asi sa toho nahromadilo viac a môj organizmus to nevydržal. Sezónu som zo zdravotných dôvodov ukončil a určite vynechám aj najbližšiu,“ hovorí majster sveta z Göteborgu 2002.
Ako sa cíti po ôsmich mesiacoch maródky?
„Môj stav sa zlepšuje, každé tri mesiace chodím na kontrolu. Prvú som absolvoval v Prahe, ďalšie už doma v Košiciach. V bežnom živote problémy nepociťujem, uvidím, ako sa budem cítiť po ďalšom polroku. Zatiaľ sa vyhýbam telesnej námahe, akurát rekreačne plávam a zľahka bicyklujem. Do väčšej záťaže nejdem.“
Ako si dlhoročný slovenský reprezentant zvyká na život bez hokeja? Nechýba mu?
„Spočiatku ma to ubíjalo psychicky, nebolo to jednoduché. Keď tridsať rokov takmer každý deň športujete, tak vám aktívny pohyb chýba. Prispôsobujem sa súčasnej situácii. Podržala ma rodina. Máme štyriapolročnú dcérku a jedenapolročného syna, tak sa venujem najbližším. Dobieham, čo som počas predchádzajúcich rokov zameškal – a užívame si to. Dobre sme si oddýchli na dovolenke v Turecku, máme tam obľúbené miesto, vhodné pre deti. Manželka zatiaľ neprotestuje, že som doma. Hokej mi zatiaľ nechýba – a v tieto horúce dni vôbec. Ani som si nevšimol, že sa už začala príprava na novú sezónu. Možno keď sa ochladí a začne sa súťaž, tak to na mňa doľahne. Nevylučujem, že sa pôjdem pozrieť na zápasy Košíc v Lige majstrov.“
Pripúšťa skúsený brankár aj možnosť, že zo zdravotných dôvodov môže ukončiť úspešnú kariéru?
„Nechcem nič uponáhľať, som trpezlivý. Samozrejme, môže sa stať aj to, že brankársky výstroj si už neoblečiem a kariéru ukončím. Vždy som hovoril, že budem chytať dovtedy, kým mi to zdravie dovolí. Či skončím v tridsiatich piatich rokoch alebo v štyridsiatich, nie je až taký veľký rozdiel. Podstatné je, že mám na čo spomínať, s hokejom som zažil úžasné veci. Koniec si však ešte nepripúšťam. Dôležité bude, čo povedia lekári po najbližších kontrolách. A keby som už nemohol pokračovať, rád by som ostal pri hokeji. Nejaké ponuky som už dostal, ale nechcem predbiehať.“