Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Americký sen mu nevoňal. Ponúka nádej chudobným

Tá chvíľa počká na každého športovca. Potlesk doznie, príde deň, keď dá kariére zbohom - a začne civilný život.

26.07.2015 08:00
Zdeno Cíger Foto: ,
A na tréningu s deťmi zo svojej hokejovej akadémie.
debata (10)

Ako v ňom bývalí reprezentanti využívajú skúsenosti zo spoznávania vlastných fyzických a psychických limitov, či ostali pri obľúbenom športe, alebo sa dali na inú profesijnú dráhu a čo v nej dosiahli, približujeme v seriáli Život po kariére.

Jeho šťastím je rodina, náboženstvom hokej a rozkošou príroda.

Nikdy nepodliehal dogmám. Svoju životnú púť si vyberal inštinktívne. Je svojský – v názoroch i činoch.

Zdeno Cíger s prehľadom odmietol lukratívnu zmluvu v zámorí, necítil sa tam totiž komfortne. Korčule viackrát zavesil na klinec, aby sa následne vrátil s noblesou. Hráčsku kariéru nikdy oficiálne neukončil. Trénerskú odštartoval dvoma titulmi s bratislavským Slovanom, hoci nemal licenciu. Naposledy odolal lákavej ponuke z Kontinentálnej hokejovej ligy. Uprednostnil jeho hokejovú akadémiu.

„Keď cítim krivdu a necítim sa dobre, som ochotný všetko zahodiť a odísť niekam, kde budem spokojnejší. V súčasnosti ma napĺňajú moje hokejové deti. Venujem sa im štyri roky a nemôžem ich len tak opustiť,“ vraví jeden z najvýznamnejších slovenských hokejistov ostatných desaťročí.

Dátum narodenia si vymyslel

Patril ku generácii detí, ktorá si voľný čas krátila športom. Ulica bola ihriskom, na ktorom sa odohrávali neľútostné súboje vo futbale, hokejbale, vybíjanej i v guličkách. Nad všetkým uňho už vtedy víťazil hokej.

„Vyrastal som v hokejovej komunite. V zime sme si svojpomocne utvárali prírodný ľad. Udupali sme sneh a vyšmýkali ho. Robili sme aj podpisové akcie, aby sme mohli vodou z práčovne polievať klzisko. Zo snehu sme mali aj mantinely – zažívali sme hokejovú romantiku,“ spomína rodák z Martina.

Do klubu ho pritiahol starší brat spolu s kamarátmi, ktorí už hokej hrávali. Na prvom výbere si tréneri všimli, že šikovne prepletá nožičkami a zapísali ho do žiackeho družstva. Ihneď hrával so staršími chlapcami. Predchádzalo tomu menšie nedopatrenie.

„Bol som vtedy trochu hlúpučký. Nepamätal som si dátum narodenia, tak som si ho vymyslel. Tip mi o dva roky nevyšiel a zaradili ma o kategóriu vyššie. Až pri prvom zápase zistili podľa rodného listu, že som o dva roky mladší,“ tvrdí.

Hokejovú abecedu lúskal pod vedením trénera Jesenského. Považoval ho za druhého otca. „Najradšej som mal ťažké zápasy, ktoré ma viac vybičovali. Proti slabším súperom ma to nebavilo. Hokej som však miloval. Viackrát som si to namiesto školy namieril na štadión. Poznali ma aj ľadári. Keď bol voľný ľad, pustili ma naň,“ prezrádza 45-ročný hokejový elegán.

Góly ho posadili na striedačku

Do martinského áčka ho v sedemnástich vytiahol tréner Skokan. Z regionálnych mládežníckych výberov sa prebojoval na majstrovstvá Európy do 18 rokov, po ktorých zamieril do Dukly Trenčín. Zlomom v kariére bol svetový šampionát juniorov v Anchorage, kde si ho všimli zámorskí skauti. „Najviac som upútal Marshala Johnstona, skauta z New Jersey Devils, klubu, ktorý ma v roku 1988 draftoval. Vedenie chcelo, aby som hneď odišiel za more, ale nevedel som si predstaviť, že opustím rodinu. Dva roky som ešte pôsobil v Trenčíne, kde som hrával vo formácii s Vláďom Růžičkom. Potiahol ma aj do seniorskej reprezentácie,“ dodáva.

S národným tímom získal bronz na svetovom šampionáte v Štokholme 1989 i o rok v Berne. Po dvoch plodných sezónach podpísal zmluvu s New Jersey a ako jeden z prvých slovenských hokejistov odišiel do zámoria.

„Hokejovo som bol pripravený. Horšie to bolo s jazykovou bariérou. Angličtinu sme sa v škole neučili, tak som začínal od piky. Do značnej miery mi v novom pôsobisku pomohol Peter Šťastný. Trávil som veľa času s ním i jeho rodinou.“

V prípravnom kempe Devils patril medzi najlepších a zákonite sa udržal v prvom mužstve. Vysnívaný príbeh o NHL sa odštartoval rozprávkovo. Prišla však nečakaná zápletka.

„V zápasoch som hrával maximálne päť minút. V jednom stretnutí som zaznamenal gól, pridal asistenciu a ďalší duel som presedel na striedačke. Nevedel som to pochopiť. Museli hrávať Američania či Kanaďania s veľkými kontraktmi. Mladý Európan, hoci od nich lepší, šiel na vedľajšiu koľaj. Peter Štastný sa kvôli tomu hádal s trénerom a vysvetľoval mi, aby som vydržal. Mňa to ubíjalo. Už vtedy mi Amerika nezapasovala,“ konštatuje Cíger.

Bývalý tréner Slovana Bratislava Zdeno Cíger. Foto: Ivan Majerský
Zdeno Cíger Bývalý tréner Slovana Bratislava Zdeno Cíger.

Tortorella bol psychopat

Hokejovú renesanciu zažil po výmene do Edmontonu. V kanadskom klube hrával v prvej formácii a stal sa ofenzívnym ťahúňom. Zahral si aj s Miroslavom Šatanom. Vo svojej najúspešnejšej sezóne zaznamenal 70 bodov. „Boli to moje najlepšie hokejové roky,“ dopĺňa.

Jeho hokejový kumšt si plánovalo vedenie Edmontonu poistiť a ponúklo mu niekoľkoročný lukratívny kontrakt. Cíger návrh prekvapujúco odmietol a vrátil sa na Slovensko. Jeho kroky nesmerovali do rodného Martina ani do trenčianskej Dukly. Prednosť dostal bratislavský Slovan.

„Generálny manažér Edmontonu Glenn Sather sa ma vtedy pýtal, či som sa nezbláznil. Mohol som zarábať veľké peniaze. Americký štýl života mi nevyhovoval, nevedel som si naň zvyknúť. Voľba padla na Slovan. Rozhodovala aj ekonomická situácia. Niektorí fanúšikovia mi to vyčítali, ale musel som hľadieť aj na rodinu,“ vraví.

Za päť sezón získal so Slovanom dva majstrovské tituly. Jeho formácia s Ľubomírom Kolníkom a Richardom Kapušom patrila k ozdobám slovenskej extraligy. „Prvý titul je nezabudnuteľný. S Košicami sme zvíťazili v päťzápasovej sérii plnej hádok a bitiek. Všetky tri zápasy sme doma vyhrali až v predĺžení,“ spomína.

Po piatich rokoch dal najprestížnejšej hokejovej lige na svete druhú šancu. Životnú zmluvu podpísal s New Yorkom Rangers, kde hrával s hviezdami Lindrosom, Messierom či Fleurym. Pád dvojičiek v septembri 2001 akoby predznamenal jeho osud.

„V prvých desiatich zápasoch som bol druhý v tímovej produktivite. Ani to nestačilo, aby som dostával viac priestoru. Vymenili ma do Tampy. Tešil som sa, že si užijem Floridu. Od začiatku som si však nesadol s trénerom Tortorellom. Bol to psychopat, ktorý neznášal Európanov. Vytipoval si hráča a nedal mu dýchať, čo vám potvrdí aj Marián Gáborík. V polovici sezóny som si zbalil veci a odišiel. Prišiel som o nemalý balík peňazí a Stanleyho pohár, ktorý v tej sezóne Tampa získala,“ pripomína.

Tituly získal bez licencie

Kvôli zdravotným ťažkostiam s chrbtom svoju kariéru prerušil. Láska k hokeju bola silnejšia. Hoci sa vždy vrhol na ľad v rozbehnutej sezóne, po pár tréningoch sa stal prirodzeným lídrom Slovana, s ktorým vybojoval ďalšie dva tituly. Pamätný ostane posledný – počas výluky v NHL. „V Slovane sme boli pod permanentným tlakom. Keď sme vonku prehrali, fanúšikovia súpera mesiac oslavovali a vôbec im nevadilo, že ich mužstvo ďalšie štyri zápasy nevyhralo. Výluková sezóna bola nádherná, na štadiónoch to riadne vrelo,“ tvrdí.

V slovenskej reprezentácii odohral 106 zápasov, strelil 34 gólov. Patril k hlavným pilierom novotvoriaceho sa národného tímu. Najvýznamnejšie úspechy ho obchádzali a pri zisku bronzu v roku 2003 sa nešťastne zranil už v otváracom zápase. Definitívne zbohom hráčskej kariére nikdy nedal, ale druhým dychom dodáva: „Neviem si predstaviť, že by som sa teraz naháňal s mladými chlapcami.“

Hráčsku kariéru vymenil vzápätí za trénerskú. Najskôr sa stal asistentom reprezentačného trénera Júliusa Šuplera a neskôr aj hlavným koučom Slovana. Neprajníci mu vyčítali, že prvý na Slovensku zaviedol systém jednofázových tréningov a že mu chýba trénerská licencia. Jeho odpoveď bola výstižná: v úvodných dvoch sezónach získal so Slovanom dva majstrovské primáty.

„Nikdy som neuvažoval, že budem trénerom. Prišlo to spontánne. Na striedačke je to náročnejšie na psychiku. Musel som sa naučiť ovládať emócie a v rýchlosti reagovať na dianie na ľade. Ako hráč som mohol zápas priamo ovplyvniť. Z pozície trénera som rozdával taktické pokyny. Niekedy som sa cítil ako lev v klietke,“ priznáva.

Majstrovský hetrik so Slovanom napokon nezískal. Opäť sa prejavil jeho typický naturel. „U niektorých hráčov prišlo k uspokojeniu. Trval som na tom, že káder treba obmeniť. Generálny manažér s tým nesúhlasil, a tak som povedal, že za takýchto podmienok trénovať nebudem.“

Zdeno Cíger so svojou päťročnou dcérkou Alexis. Foto: Ivan Majerský, Pravda
zdeno cíger Zdeno Cíger so svojou päťročnou dcérkou Alexis.

S biznisom skončil – dvakrát a dosť

Po dvadsiatich piatich rokoch každodennej hokejovej driny si konečne vydýchol. Naplno sa mohol oddať svojim vášňam – rybačke a poľovačke. „Prírodu milujem odmalička. Otec i dedo boli poľovníkmi a čo-to sa nalepilo aj na mňa. Ešte bližšia je mi voda. Cez prázdniny sme chodili k babke a v Turci sa kúpali či chytali ryby,“ vraví.

Udicu s háčikom si nosil po celom svete. Balzamom na jeho dušu sa stala zasnežená scenéria v Edmontone. Do ľadu vyvŕtal dieru a v mraze chytal ryby. V bezprostrednom spojení s prírodou žije už pár rokov v Rusovciach, kde má svoje vlastné kráľovstvo.

„K šťastiu nič viac nepotrebujem. Vytiahnem svoju loďku, idem na ryby. Prírodu zbožňuje aj moja päťročná dcérka Alexis,“ dodáva.

Staršiu dcéru Michaelu z prvého manželstva podporoval v tenise. Bol aj jeho doplnkovým športom. „Tenis som si obľúbil. Keď som mohol, vždy som si šiel s ňou zahrať. Čím viac som ju do toho tlačil, tým to bolo horšie. Začal som byť viac ctižiadostivejší, čo vyvolalo opačný efekt,“ priznáva.

Po úspešnej kariére mal niečo našetrené, tak sa vrhol do podnikania. „Dvakrát som sa namotal na biznis a vždy ma oklamali. Každý čaká, že investujete veľké peniaze a hneď vás chcú ozbíjať. Športovci by sa asi mali venovať tomu, čo vedia najlepšie,“ vraví z vlastnej skúsenosti.

Akadémia prebila volanie Slovana

Tretí „podnikateľský“ zámer mu zatiaľ vychádza. Azda aj preto, lebo je postavený na nezištnej pomoci mladým hokejistom zo sociálne slabších rodín. Po prvých rokoch na malej ploche so syntetickým ľadom v Trnávke sa jeho akadémia presťahovala na Drieňovú ulicu. Je zabehnutá a funguje už štyri roky.

„Na začiatku sme si položili otázku, prečo sa nám strácajú talenty. Narazili sme na peniaze. Veľa rodičov hokej nedokáže finančne utiahnuť. Snažíme sa im to uľahčiť. Keď k nám príde dieťa, zistíme z akej je rodiny a podľa toho sa rozhodneme, akým spôsobom mu pomôžeme. Sme jedna veľká rodina, v ktorej mi nikto nemôže povedať, že jeho syn nehrá, lebo neplatí,“ prízvukuje Cíger.

Vo svojej akadémii má približne tridsiatku detí vo veku 5–15 rokov. S tréningovým procesom mu pomáha jeho spoločník a kamarát Miroslav Miklošovič. Najlepší hráči sa obrusujú v Hobe Bratislava. „Máme pár talentov, ale ešte ich čaká dlhá cesta. Venujeme sa im detailne a je u nich vidieť urýchlený hokejový rast. Vyžadujeme, aby bol hokej so školou ich prioritou,“ dodáva. Puto k štvorročnému projektu je natoľko silné, že odolal aj vábeniu Slovana v KHL. Dlhoročná belasá ikona dostala ponuku od trénera Miloša Říhu na pozíciu asistenta. „Lákalo ma to. Už som bol chvíľu presvedčený, že to vezmem, ale keď som si uvedomil, koľko času strávim cestovaním a tréningmi… Bol by to riadny chaos. Deti v akadémii si vyžadujú každodennú starostlivosť a túžim zistiť, kam celá táto snaha vyústi.“

Ako by zareagoval na ponuku viesť národné mužstvo? „Takúto ponuku som oficiálne nedostal. Viesť reprezentáciu je česť pre každého trénera. V porovnaní so Slovanom by som to časovo vedel viac skĺbiť s akadémiou. V aktuálnej situácii by rozhodovanie nebolo jednoduché. Dúfam, že napätie čoskoro opadne a nájdu sa kompromisy. Slovenský hokej potrebuje pozitívne impulzy,“ uzatvára.

Zo športovej navštívenky

  • štvornásobný majster Slovenska ako hráč
  • dvojnásobný majster Slovenska ako tréner
  • trojnásobný držiteľ bronzovej medaily z MS (2× Československo, 1× Slovensko)
  • v NHL hral za New Jersey, Edmonton, NY Rangers, Tampu Bay
  • asistent reprezentačného trénera Júliusa Šuplera
  • člen Siene slávy slovenského hokeja

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #hokej #Akadémia #Zdeno Cíger #Život po kariére