Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Analýza: Hokeju chýbajú gestá. Stavovsky upadá

V horúcom júlovom slnku sa prudko topí ľad pod slovenským hokejom. Tak prudko, ako nikdy predtým. Slovenský hokej si v ére samostatnosti pamätá rôzne napätia i spory, ale takú vzťahovú krízu, aká ho zasiahla aktuálne, ešte nezažil.

16.07.2015 10:00
hokej, puk Foto:
Ilustračné foto
debata (7)

Hanba zväzu, výčitka laureátom

Prvý raz – a verme, že aj posledný – sa neuskutoční výstavný galavečer slovenského hokeja. Stalo sa už peknou tradíciou, že v predchádzajúcich rokoch organizátori vyhlásili najlepšieho slovenského hokejistu, najlepších hráčov na jednotlivých postoch i víťazov ďalších kategórií. Boli to sviatky naprieč celým hokejový spektrom, vítaná príležitosť stretnúť sa so špičkou. Laureáti dostanú ceny separátne, slávnosť sa nekoná.

Slovenský hokej stavovsky hlboko klesol. Vzdať sa hokejovej slávnosti je neuveriteľnou hanbou nielen zväzu, ktorý ju organizuje, no nectí ani laureátov, ktorí účasť odmietli, víťaza Mariána Hossu nevynímajúc. (Výsledky ankety ešte nie sú známe, no kto iný ju môže vyhrať než jediný slovenský trojnásobný víťaz Stanleyho pohára.) Ocenenia predsa neudeľuje hokejový zväz ani jeho prezident, nech je ním ktokoľvek. Vzišlo z hlasovania odbornej verejnosti. Rozhodnutie hráčov ignorovať jej mienku možno rešpektovať – s dôvetkom, že aj na slávnosti sa dá kultivovane vyjadriť postoj k súčasnému dianiu v spredvolelo­venskom hokeji.

„Z technicko-organizačných dôvodov sme dlhšie čakať nemohli, galavečer si žiada prípravu v predstihu. Pár desiatok tisíc eur, ktoré ušetríme, venujeme mládeži, prípadne pomôžeme nižším súťažiam, ale to je slabá útecha,“ odvetil Róbert Pukalovič, generálny sekretár zväzu na otázku, či vedenie zväzu nestiahlo gate priskoro, keď brod bol ešte ďaleko. Ale zasa – so zablatenými nohami sa na bál ísť nepatrí.

Veľkú hokejovú rodinu rozčeslo súperenie Igora Nemečka s Richardom Lintnerom o post hokejového prezidenta na nedávnom kongrese. Bojkot slávnosti je hráčskou odozvou na výsledok hlasovania 58:45 v Nemečkov prospech. Stanoviská súperiacich táborov sa nezblížili, skôr vyhrotili. Zjednodušene: Nemečkov funkcionársky tvrdí, že vyhral demokraticky, oponenti zo zlatej hráčskej generácie argumentujú neférovým systémom hlasovania. Pokus o jeho zmenu na kongrese neprešiel.

Mlčanie neprospelo

Lintnerov tím a najmä jeho šéf vynaložil v predvolebnej kampani veľa energie, odviedol kusisko roboty. Na kongrese akoby mu došiel dych. Prepásol možnosť vystúpiť v diskusii a presvedčiť možno nerozhodnutých delegátov. Lintnera nepodporil nik, čo ako chybu uznal Michal Handzuš i Miroslav Šatan. Niekdajší zlatý kapitán slovenskej reprezentácie na kongrese ani nebol. Špekulovať, či by jeho prítomnosť niečo zmenila, už nemá význam.

„S odstupom času by sme niektoré veci urobili inak, ale to už nevrátime,“ podotkol. Vzápätí však namieril na podstatu: „Ak vedenie slovenského hokeja nehodlá využiť skúsenosti generácie, ktorej hráči boli majstrami sveta, vyhrali Stanleyho pohár a majú bohaté poznatky z pôsobenia vo vyspelých hokejových krajinách, je to na pováženie.“ Podobne ako vážne vyslovený názor, že súčasná situácia ešte nemusí byť dnom, na ktoré slovenský hokej padá.

Zazneli totiž aj úvahy o bojkote slovenskej reprezentácie – čo je na diagnózu. Bojkotu slávnosti sa s prižmúrením jeden a pol oka dá rozumieť, bojkotu reprezentácie ani za mačný máčik. A ani autor týchto riadkov neverí, že by sa taký hráč našiel, hoci príklad Tomáša Záborského (odradila ho podľa neho nekorektná komunikácia s bývalým generálnym manažérom) naznačuje, že vylúčiť sa nedá nič. Nehovoriac o tom, že slovenská reprezentácia momentálne nemá trénera. „Na jeho hľadanie nám chýba pokoj,“ podotýka Pukalovič.

Spolu, nie oddelene

V polarizovanej situácii chýba ústretové gesto. Kto ho ponúkne prvý? Mohol ním byť Igor Nemeček – ak by nehlasoval za seba, lebo Lintner hlasovať nemohol. Takýto krok si však žiada veľkorysosť a nadhľad. Lintner jedno ponúkol: v závere predvolebnej televíznej debaty nepoložil – na rozdiel od jeho súpera -svojmu protivníkovi otázku na telo. So zdôvodnením, že nechce konfrontačný tón. Ku gestám má zjavne bližšie, tak by v nich mohol pokračovať. Jednu možnosť prepásol – mohol niekdajších spoluhráčov a dobrých priateľov, ktorí ho podporujú, vyzvať na účasť na galavečere. Zopakujeme: aj na ňom sa dá vyjadriť postoj.

Keď sa ochladí, príležitosti na ústretovosť sa ešte naskytnú – bude na súperoch, ako a či ich využijú.

V tejto súvislosti si dovolíme pripomenúť Lintnerov slogan: Hej! Spolu sme hokej. Spolu, nie oddelene.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Lintner #Igor Nemeček #SZĽH