Bývalý slovenský reprezentant do dvadsať rokov zamieril do tretieho najväčšieho mesta v krajine Christchurchu, kde háji farby Cantenbury Red Devils. S tímom podpísal zmluvu koncom mája a za sebou už má aj prvé dva zápasy. Počas minulého víkendu zdolali „červení diabli“ West Auckland Admirals 9:4 a 7:6. Dvadsaťšesťročný útočník, ktorý odohral v slovenskej extralige viac než dvesto stretnutí, prispel k dvom víťazstvám troma gólmi a jednou asistenciou.
„S pôsobením na Novom Zélande mi pomohol Vlado Kútny, ktorý hrával v tíme minulý rok v lete. Zatiaľ sa mi tu páči a som spokojný. V klube je o nás postarané na profesionálnej úrovni. Spoluhráči sú šikovní, kamarátski a verím, že aj v ďalších zápasoch budeme pokračovať tak, ako sme začali. Fanúšikovia boli skvelí. Teším sa aj na zápasy vonku. Som zvedavý, či bude taká dobrá atmosféra všade,“ tvrdí 192 cm vysoký center.
Sezóna v NZIHL trvá len do augusta. Po nej sa Kopecký plánuje vrátiť do Európy. „V lige je len päť mužstiev, takže sezóna je krátka, trvá tri ‚zimné‘ mesiace. Je to tu presne naopak ako u nás, veď aj jazdia na opačnej strane cesty,“ smeje sa. Kde bude pôsobiť po návrate z Nového Zélandu, zatiaľ nevie. Predošlé dva ročníky strávil mimo Slovenska – v tretej francúzskej a druhej nórskej lige.
Väčšina hokejistov Red Devils pracuje alebo študuje. Aj preto sú tréningy až večer okolo ôsmej. Ako trávi voľný čas počas dňa legionár zo Slovenska?
„Vypomáham u klubového šéfa v práci. Opravuje domy po nepríjemnom zemetrasení, ktoré tu bolo pred štyrmi alebo piatimi rokmi. Niekedy pracujeme, inokedy – keď je teplejšie – tak sa ideme niekam zabaviť. Zobral nás na vodné skútre povoziť sa po mori a pozerať na delfínov,“ prezrádza Kopecký.
Počas pôsobenia v Cantenbury by rád pochodil čo najviac pekných miest na Novom Zélande, prípadne aj v Austrálii.
Akú úroveň má miestna súťaž?
„Porovnávať sa so slovenskou, pochopiteľne, nedá. Hokej však už vedia hrať všade a aj na Zélande je pár šikovných chlapcov. Najväčší rozdiel je v počte vyspelých a skúsených hráčov. V Európe je ich v každom tíme veľa, tu len pár. Hrá sa oveľa tvrdšie, lebo väčšina chlapcov sa venuje aj ragby, ktoré je tu národný šport číslo jeden,“ hodnotí Kopecký.