Jeho štipľavé strely a ofenzívne výpady z obrany už totiž na ľade neuvidia. Tridsaťsedemročný rodák z Trenčína v pondelok potvrdil, že ukončil svoju kariéru. Venovať sa teraz chce slovenskej extralige a celkovému napredovaniu slovenského hokeja.
Akú odozvu malo vaše oficiálne oznámenie o ukončení kariéry?
Kamaráti z hokejového prostredia si zvykneme po takomto oficiálnom vyhlásení, aj keď to navzájom väčšinou vieme už dopredu, zagratulovať. Dostal som veľmi veľa pozdravov od chalanov zo Slovenska, ale aj bývalých spoluhráčov a trénerov zo zahraničia. Bolo to veľmi príjemné. Tí, čo už nehrajú, ma privítali v dôchodkovom stave. Ostatní mi najmä blahoželali ku kariére. Väčšinu pondelkového popoludnia som strávil pri telefóne.
Kedy ste to povedali najbližším?
Keď som pred zhruba troma týždňami prestal trénovať s Duklou na ľade, rodinke to bolo okamžite podozrivé. Veľmi rýchlo pochopila, čo sa deje. Manželka Danka sa však príliš nemá z čoho tešiť, lebo doma som ešte menej ako doteraz. Viackrát sme sa o blížiacom sa konci bavili, už to pomaly očakávala. Moje dcérky to berú viac negatívne. Nemohli uveriť, že už nebudem hrať hokej a nebudú sa na mňa môcť ísť pozrieť. Keď totiž mali čas a boli tam, kde som práve pôsobil, rady ma chodili sledovať. Asi som ich trošku sklamal.
Foto: SITA
V Trenčíne vás neprehovárali, aby ste to potiahli aspoň do konca sezóny?
Debatovali sme o tom, ale už som bol rozhodnutý, takže tam nebol priestor na dohodu. Celú sezónu som avizoval, že ak sa nepresuniem niekam do zahraničia, tak moje priority sa budú veľmi rýchlo meniť. Môj koniec tak bol aj pre Duklu očakávaný a logický.
Budete sa teraz naplno venovať manažérskej práci?
Práveže nie. Zistil som, že to nie je cesta, ktorou by som sa chcel vydať. Ostatné dve sezóny som sa už o hráčov staral menej. Viac som zbieral informácie ohľadom fungovania hokeja, jeho manažmentu, marketingu a ekonomickej stránky v zahraničí a porovnával to s možnosťami na Slovensku. Robil som si takú vlastnú analýzu. Keď som popri tom niektorým chlapcom pomohol, tak to už len na kamarátskej báze.
Čo teda chcete robiť?
Veľa diskutujem s ľuďmi o pláne či koncepte, ktorý by bol najlepší pre rôzne odvetvia slovenského hokeja. To je moja hlavná náplň. Okrem toho sledujem, čo sa deje v rámci príprav na majstrovstvá sveta, keďže budem zase robiť spolukomentátora v televízii. Chystám sa aj na šampionát hokejistov do osemnásť rokov vo Švajčiarsku. Idem si tam pozrieť zápasy, stretnúť sa s bývalými spoluhráčmi, trénermi či manažérmi a debatovať o hokeji.
Prečo ste sa rozhodli angažovať sa čo najviac v slovenskom hokeji a domácej extralige?
Na to je úplne jednoduchá odpoveď. Ja i mnohí chalani z našej generácie cítime morálnu povinnosť priložiť ruku k dielu. To je prvotná motivácia, prečo som sa touto cestou vydal.
Foto: SITA, Tomáš Somr
Darí sa extraligovým klubom robiť marketingové ťahy, ktoré pomáhajú zlepšiť imidž súťaže?
Všímam si obrovské množstvo snahy niečo vymyslieť. Každý rok je toho viac. Trend je správny. Chybou však je, že kluby robia všetko individuálne a ich ťahy nie sú koordinované v rámci súťaže. Každý má svoj marketing a potom sa niektoré ich veci navzájom eliminujú. Ak to dokážeme organizovať celoplošne, efekt bude oveľa silnejší.
Hovoríte, že Slovan by sa mal v prípade odchodu z KHL vrátiť do extraligy. Čo ak s tým v Bratislave nebudú súhlasiť?
Hádam si niekto nemyslí, že Slovanu nezáleží na budúcnosti slovenského hokeja. Vychádzajúc z toho, že im na ňom ozaj záleží, tak pri predložení silných argumentov by s ich návratom nemal byť problém. Samozrejme, treba o tom komunikovať s ľuďmi zo Slovana. S generálnym manažérom Marošom Krajčim som v kontakte, hovoriť s ním o tom budem. Svoju domácu úlohu si spravím, ale na mne to stáť nebude. Chcem len rozvinúť čo najširšiu diskusiu. Riešiť by to mali ľudia, ktorí to majú na starosti. Informácií, aj v rámci extraligy, je už dosť veľa, aby sa vytvorili argumenty, ktoré pomôžu nájsť spoločné riešenie vhodné pre všetkých bez väčších komplikácií.
Venujete sa naďalej aj marketingu v Dukle?
Odkedy som dohral, príliš často na zimák nechodím. Poľavil som, lebo sa snažím na to pozerať globálne. Duklu mám zanalyzovanú dostatočne. Teraz zameriavam pozornosť na ostatných.
Skúste si zaspomínať na najkrajšie okamihy vašej dlhej a úspešnej kariéry…
Veľmi významnú úlohu v nej hrá pôsobenie v reprezentácii. Roky v národnom tíme boli skvelé. Veľmi rád spomínam na svoj posledný šampionát 2010 v Nemecku, hoci sme tam nedosiahli žiaden veľký úspech. Bol som tam líder mužstva, kapitán a mal som väčšiu zodpovednosť za mužstvo ako v predchádzajúcich rokoch. Bola to zaujímavá skúsenosť. Zlato z Göteborgu samozrejme vyčnieva. Stali sme sa majstrami sveta, a to je veľmi významná vec. Samotný moment bol krásny, ale ešte dôležitejšie a krajšie bolo absolvovať celú cestu, ktorá tomu predchádzala. Fantastická a poučná. Následné oslavy sú milé, ale na tie rýchlo zabudnete.
Hovorili ste aj o prvom zápase v NHL. Pamätáte si aj jeho priebeh?
Áno, bolo to veľmi zaujímavé. Bol som taký nervózny, že som celú noc nespal. Miešalo sa vo mne nadšenie a vzrušenie. V prvých dvoch striedaniach som urobil dva fauly a druhý tuším potrestal súper gólom v presilovke. Ani som nevedel, ako sa volám. Naozaj som vtedy všetkým hovoril, že keď odohrám zápas v NHL, pokojne môžem skončiť s kariérou. Dosiahol som to, o čom som celý život sníval. Chalani a tréneri o tom vedeli, tak sa ma po zápase pýtali, či pokračujem. Vysvetlil som im, že keď som sa už medzi nich dostal, asi by bolo hlúpe skončiť (smiech). Keby v NHL viedli štatistiku vylúčení v prvých striedaniach v lige, možno by som bol aj rekordér (smiech).
Foto: SITA
Hrávali ste v zámorí, KHL, Fínsku, Švédsku aj Švajčiarsku. Kde ste sa cítili najlepšie?
Všade. Mal som obrovské šťastie, že v každej krajine som natrafil na fantastických a príjemných ľudí. Boli ochotní pomáhať mi. Dúfam, že som im to potom výkonmi a aj neskôr aj skúsenosťami vracal.
Vyberiete najobľúbenejšieho hráča, s ktorým ste si zahrali v obrannej dvojici?
Každý môj parťák bol skvelý. Keby som povedal jedno meno, asi by som krivdil ostatným. No zahral som si s Brianom Leetchom. To bolo výnimočné. Na to isto nikdy nezabudnem.