Dvadsaťšesťročný zadák Zlína uháňal 5. januára 1990 tri minúty pred koncom zápasu federálnej ligy na ľade Košíc za pukom a spolu s ním aj domáci Anton Bartánus, ktorý sa snažil zabrániť zakázanému uvoľneniu. Čajka bez zavinenia súpera vošiel do ryhy v ľade, pri nekoordinovanom páde sa buchol hlavou o mantinel a silný náraz mu rozdrvil dva krčné stavce a poškodil miechu.
Hokejista zostal ležať v bezvedomí, lekári sa snažili o zázrak, z Moskvy prišiel na pomoc špecialista Rafael Abdilajevič Abuzlarov. Telo však boj so zraneniami nevydržalo a po 40 dňoch prehralo 14. februára nerovný boj.
Tragédia zmenila hokej. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po Čajkovom úmrtí začala používať automatické zakázané uvoľnenie, nemuselo sa čakať, kým sa niekto dotkne puku po jeho prejdení cez všetky čiary. Do tej doby prichádzalo pri mantineli k tvrdým súbojom.
Čajka sa narodil 3. novembra 1963 v Českom Těšíne. S československou reprezentáciou získal bronz na majstrovstvách sveta 1987, hral aj v semifinále Kanadského pohára. Do NHL ho v roku 1987 draftoval zo 157. miesta klub New York Rangers, zámorskú súťaž si však vzhľadom na politické pomery a smrť vo veku 26 rokov krátko po ich uvoľnení nezahral. Na Čajkovu počesť pomenovali v Zlíne miestny zimný štadión.