Cehlárik: Bronz ukrýva viac emócií. Jaroš: Je cennejší ako zlato

Po zisku juniorského bronzu zo svetového šampionátu v Kanade a triumfe v drese Luley v prestížnej Lige majstrov, sa dvojica slovenských mladíkov dočkala aj pozvánky do seniorskej reprezentácie. „Po úspechoch sme nespyšneli. Vieme, že máme pred sebou ešte veľa tvrdej práce,“ zhodujú sa nádeje slovenského hokeja.

Ktorý z úspechov si vážite viac: bronz z Kanady alebo triumf v Lige majstrov?
Cehlárik: Nerád by som niekoho sklamal – či už chalanov z dvadsiatky, alebo ľudí z klubu. Preto by som prisúdil obom úspechom rovnakú vážnosť. Z pohľadu emócií sme však o čosi viac prežívali bronz z Kanady. Predsa len, prešli sme si štvorročnou cestou – od reprezentácie do 16 rokov až po juniorský výber. To, čo sme dosiahli na tohtoročnom šampionáte, je toplevel.
Jaroš: Súhlasím. Bronz je tentokrát o čosi vzácnejší ako zlato. Navyše, v dvadsiatke som si užil viac času na ľade a plnil dôležitejšie úlohy. V Lige majstrov som hral menej. Aj keď vo finále som nastúpil v prvej obrannej dvojici.

Ako vám úspech z juniorských majstrovstiev sveta zmenil život? Prejavil sa na vašom sebavedomí?
Cehlárik: Výraznú zmenu som nepocítil. Ak áno, tak len v dobrom. Získal som väčšiu motiváciu, čo sa prejavilo aj na mojej hre. Po návrate do Luley sa mi začalo viac dariť. Som totiž hladný po ďalších úspechoch.
Jaroš: Tiež si myslím, že je to predovšetkým o motivácii. Mám chuť tvrdo pracovať. Po návrate z Kanady som musel bojovať o miesto v prvom tíme. Verím, že po návrate z reprezentácie budem hrať v elitserien pravidelne. Úspech mi pomohol aj v súkromnom živote – najmä na záujme dievčat (smiech). Priateľku však zatiaľ nemám.

Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý by vám ešte pred polrokom tvrdil, že čoskoro vyhráte Ligu majstrov, z juniorského šampionátu si prinesiete bronz a dočkáte sa premiérového štartu v seniorskej reprezentácii?
Cehlárik: Čo sa týka Ligy majstrov, veril som, že sa dostaneme aspoň do finále. Tvrdeniu o dvadsiatke by som však neveril. Šanca na taký veľký úspech bola pred štartom turnaja príliš malá.
Jaroš: Veru, úspechy prišli veľmi nečakane. O to krajšie chutia. Dotyčného by som sa zrejme opýtal, či si zo mňa robí srandu.

Viete porovnať kvalitu Ligy majstrov so švédskou elitserien a zápasmi na juniorských majstrovstvách sveta?
Cehlárik: Na svetovom šampionáte bol hokej o čosi rýchlejší ako vo Švédsku. Ovplyvnilo to zrejme aj menšie klzisko. Kvalitou je však elitserien na tom určite lepšie.
Jaroš: Nie však po korčuliarskej stránke. Z tohto hľadiska bol juniorský šampionát najnáročnejší. Úroveň zvyšných dvoch súťaží ťažko porovnávať, lebo v jednej i druhej sme hrali prakticky len so švédskymi mužstvami.

Takmer celú kariéru máte ešte len pred sebou. Aké hokejové sny by ste si chceli splniť?
Cehlárik: Nepozerám sa príliš ďaleko do budúcnosti. V prvom rade chcem zabojovať o reprezentačný dres, aby som dostal pozvánku aj na ďalšie turnaje. Rád by som si s Luleou užil nejaký ďalší úspech – tentokrát v lige. A prispel k nemu dobrými výkonmi. Potom uvidím, ako na mňa budú hľadieť v Bostone. V Lulei mám kontrakt ešte na jeden rok, snom je však samozrejme NHL.
Jaroš: Presne tak, presadenie sa medzi elitou v zámorí by bolo jedným z vrcholov kariéry.

Vo Švédsku pôsobíte už tretí, resp. štvrtý rok. Ako vyzerá vaše spolunažívanie?
Cehlárik: Ešte v minulej sezóne sme bývali spolu. Od leta však máme svoje vlastné byty. Napriek tomu trávime spolu veľa voľného času. Po tréningu sa ideme najesť, dobré jedlo máme veľmi radi. Prípadne vybehneme do kina, posedíme si na káve.
Jaroš: Zájdeme aj do obchodov. Potom však chceme mať od seba trochu pokoj. Predsa len, sme spolu neustále na tréningoch, zápasoch či výjazdoch za súpermi.

Foto: Pravda, Luboš Pilc

Peter Cehlárik Peter Cehlárik.

Skamarátili ste sa so švédčinou? Ktoré slovo ste sa naučili prvé?
Cehlárik: Manažér nám o nejakom kurze vravel už pred tromi rokmi, ale doteraz sme na žiadnom neboli (smiech). Niečo zo švédčiny som samozrejme pochytil. Pamätám si, že jedno z prvých slov, ktoré som sa naučil, bolo „bra“. Znamená to – dobre.
Jaroš: Na mňa sa nalepili nejaké nadávky. Najprv som sa naučil slovo „hora“. Jeho význam by som však radšej neprekladal. Páči sa mi však aj „gaula“, čo znamená sakra.

Čím je Švédsko pre vás výnimočné?
Cehlárik: Predovšetkým dobrosrdečnosťou ľudí. Vždy, keď môžu, tak pomôžu. Skvelé je aj prostredie, žijeme v krásnom meste. A už vôbec sa nemôžeme sťažovať na hokejové zázemie, to je na vysokej úrovni. Bonusom je výborné jedlo.
Jaroš: Veru, so životom vo Švédsku sme spokojní. Vo všetkom som sa posunul vpred. Zrejme aj vďaka Peťovi, ktorý mi v začiatkoch veľmi pomohol. Ešte aj teraz na mňa trochu dohliada. Keď mi vypadne anglické slovíčko, ihneď mi ho pripomenie.

V Lulei patríte k najmladším. Plníte tradičnú úlohu benjamínkov?
Cehlárik: Už dva roky zbieram puky a stále som sa toho nezbavil. Teraz mi pomáha aj Christián a ešte jeden spoluhráč, ktorý je môj ročník. Okrem toho označujeme na letisku batožinu. Dá sa to však zvládať.
Jaroš: Mladícke povinnosti sa prejavujú aj v zápasoch. Na ľad musíme priniesť dravosť a energiu. Tréneri odo mňa vyžadujú jednoduchú rozohrávku, rýchly prístup k súperovi a najmä súboje. Zakaždým mám trafiť niektorého z protihráčov.

Pripadli vám podobné úlohy aj v seniorskej reprezentácii?
Cehlárik: V prvom rade sme sa potrebovali zoznámiť s chalanmi. Až na Jula Hudáčka som v podstate nikoho nepoznal. Podali sme si ruky, na raňajkách a cestou autobusom sme sa predstavili, prehodili zopár slov. Všetko prebehlo v absolútnom poriadku.
Jaroš: Ja som poznal aj mojich rodákov z Košíc – Adama Jánošíka, Vladimíra Draveckého a Ladislava Nagya. Keďže máme rovnakého kondičného trénera, stretávali sme sa v posilňovni.
Cehlárik: A pomohla nám aj prítomnosť Maťa Réwaya, ktorý je v šatni veľmi obľúbený. Je naším dobrým kamarátom, vďaka juniorskej reprezentácii sa poznáme naozaj dobre. Zrejme sa nás trochu ujme.

S akými pocitmi ste prichádzali na váš prvý zraz seniorskej reprezentácie? Prevládala radosť alebo skôr nervozita?
Cehlárik: Bol som zvedavý, ako obstojím. Veľké obavy som však nemal. Do reprezentácie chcem priniesť predovšetkým to, čo viem najlepšie. To znamená dobrú defenzívu.
Jaroš: Uvedomoval som si, že nemám čo stratiť. Napriek tomu som sa obavám nevyhol. O to lepší pocit som však mal z toho, ako nás chalani prijali.