Po vlaňajšej neúspešnej sezóne (11. miesto) bojuje Litvínov o špicu tabuľky. Čo sa zmenilo?
Najväčší obrat priniesla trénerská dvojica Radim Rulík, Miloslav Hořava. Pod ich vedením sa skvalitnili tréningy, zmenilo sa myslenie hráčov a vďaka tomu sme momentálne na druhej priečke.
Tandem Rulík-Hořava vás viedol už v minulej sezóne. Prečo vám vtedy play off ušlo?
Vlani sme nezachytili úvod ročníka, prehrali sme veľa zápasov v rade. Po trénerskej rošáde sme začali pravidelne bodovať. Play off nám uniklo až v poslednom zápase základnej časti so Slaviou Praha. Prehrali sme po samostatných nájazdoch, a to rozhodlo.
Ako zmena trénerov ovplyvnila vás?
Posledné dve sezóny neboli podľa mojich predstáv, dostával som menej príležitostí. Po ich príchode sa to obrátilo, cítim väčšiu dôveru. Usilujem sa ju splatiť kvalitnými výkonmi.
Začiatok sezóny ste vynechali kvôli zraneniu.
Desať dní pred začiatkom súťaže som si natiahol väzy v zápästí. Pauzoval som asi mesiac a vynechal sedem zápasov. Dosť ma to mrzelo, lebo v príprave som si vybudoval v tíme určitú pozíciu a zranenie ma značne pribrzdilo.
Už sa cítite lepšie?
Prvé zápasy boli náročné, ledva som udržal hokejku, ale chcel som hrať. Bol som sa rozohrať v prvoligovom Moste, ale onedlho ma stiahli naspäť. V súčasnosti nastupujem v druhej formácii s Robinom Hanzlom a Jakubom Petružálekom, čo si užívam.
Aké máte úlohy?
Nie som typický strelec. Skôr sa poteším z prihrávky alebo pomôžem chalanom, aby sa dostali do šancí. Hrám ľavé krídlo, ktoré má v našom systéme defenzívnejšie úlohy a často robím aj nevďačnú čiernu robotu.
V devätnástich dueloch ste zaznamenali len štyri asistencie. Nemáta vás, že ste ešte neskórovali?
Samozrejme, že by bolo lepšie, ak by mi tam už niečo padlo. Teší ma však, že sa v poslednej dobe darí nášmu útoku, ktorému pomáham asistenciami.
Jakub Petružálek sa z Jekaterinburgu vrátil do rodného Litvínova po tom, ako mu tragicky zomrela priateľka. Ako sa uchytil?
Po jednom tréningu naskočil ihneď do zápasového diania. Má výbornú strelu, vie podržať puk, snaží sa poradiť a pochváli. Je to výborný chalan do partie, nepočul som od neho žiadne výčitky. Verím, že mu hokej v neľahkej situácii pomôže a spraví mu radosť.
Aké je to hrať s olympijským víťazom z Nagana 1998 a trojnásobným majstrom sveta Martinom Ručinským?
Hoci už má 43 rokov, stále výborne korčuľuje, má skvelý prehľad a skúsenosti na rozdávanie. Hrám s ním už štvrtú sezónu a je to pán hráč.
Aká je atmosféra v Litvínove?
Divácky záujem sa zvýšil, na domáce zápasy príde vždy minimálne 5000 divákov. Hráme na staršom ,zimáku', pokriky je lepšie počuť. Aj v meste to ľudia prežívajú, držia nám palce a sú radi, že sme v tabuľke vysoko.
V Litvínove pôsobíte spolu s ďalším Slovákom Jurajom Majdanom. Ako vychádzate?
Prišli sme sem pred šiestimi rokmi do juniorky. Hneď v ďalšej sezóne sme si vybojovali miesto v prvom tíme. Rivalitu zmiernilo, že si nekonkurujeme na krídelných postoch. Vychádzame fajn.
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovana a skúsiť šťastie v Litvínove?
V Slovane som pôsobil už dlhšie a nevidel som vtedy priestor na presadenie v prvom tíme. Vyskúšal som preto českú extraligu. Mal som určité obavy, ale našťastie mi vyšla prvá sezóna a považujem to za správny krok.
Cítite sa už v Litvínove ako doma?
Žijem s priateľkou, spoločnosť nám robia dve mačičky, nič nám tu nechýba.
Kde najradšej trávite voľný čas?
V okolí sa nachádzajú Krušné hory, v zime si zájdem na bežky. V lete si zas zahrám tenis. Rád si brnkám aj na elektronickej gitare, najradšej hrám rockové skladby, napríklad od Metallicy.