Všetko len z toho dôvodu, že po štrnástich dňoch od podpisu zmluvy nesúhlasil so znížením mzdy. Do Karagandy prišiel pred sezónou po štvorročnom pôsobení v Plzni. „Keď som s tým nesúhlasil, tak dostali od vedenia klubu pokyn, aby mi to poriadne znechutili a ja som skončil na vlastnú žiadosť,“ uviedol v rozhovore pre hokej.cz Frolo.
Napokon sa rozhodol zotrvať v Kazachstane, čo dnes možno aj ľutuje. Vo Vyššej lige odohral jeden zápas. „Dosť ma tam psychicky dusili, dávali mi poriadne zabrať. Stále som len behal a trénoval. Nebolo to vôbec príjemné. Potom som ani nemal kde spať,“ popisuje Frolo, ktorý zo dňa na deň prišiel o strechu nad hlavou. „Išiel som po Kazachstane s dvoma taškami. Našťastie, pomohli mi ľudia, ktorí chodievali v Karagande na hokej,“ dodáva.
Slovenský obranca nebol na tom počas pôsobenia v Karagande psychicky dobre a veľmi sa už tešil domov. Na súde by pravdepodobne v tejto krajine neuspel. „Všetkým hráčom, ktorí by chceli v budúcnosti ísť do Karagandy, by som chcel odkázať, aby to nerobili,“ zdôrazňuje 32-ročný obranca.
V ázijskej krajine zažil veľa nezvyčajných vecí. „Všetko je tam špecifické. Napríklad cesta z Astany do Karagandy. D1 je oproti tomu naozaj luxusná. Tam sa na nej pásli kravy a ovce a medzi nimi jazdili autobusy. Navyše niekde v lese to bola samá diera,“ doplnil pre hokej.cz Frolo.